Ste vyštudovaný ekonóm, ako ste nadobudli vzťah k hutníctvu?
Som hutník amatér. Ku koncu štúdia na Ekonomickej univerzite v Bratislave som začal pracovať v OFZ. Tá cesta bola veľmi jasná, keďže polovica mojej rodiny – otec, obaja strýkovia, tety, ujovia – tu pracovala. Firma bola s našou rodinou vždy spätá. Otec v nej robil celý život. Keď som bol dieťa, často mi vysvetľoval, čo robia. Bola to teda pre mňa prirodzená voľba.
Vaša cesta na čelo oravskej fabriky však nebola priama.
Po mojom nástupe do OFZ som postupne prešiel rôznymi oddeleniami vo firme a skončil ako riaditeľ pre financie a marketing. Časť mojej zodpovednosti bol nákup strategických surovín. Predtým bol podnik pasívnym nákupcom, nehľadali sme aktívne zdroje surovín. To sme zmenili a dostali sme sa k veľkým banským firmám. V určitom momente sa jedna z nich rozhodla, že bude lepšie, ak budem pracovať pre nich. Dostal som ponuku robiť v európskej pobočke brazílskej firmy Vale, ktorá sa vtedy ešte volala CVRD. V 2006 som preto odišiel do Švajčiarska, kde som sa venoval predaju ferozliatin a mangánovej rudy v Európe. V roku 2012, keď som z firmy odchádzal, som bol už na pozícii šéfa globálneho obchodu mangánovej divízie spoločnosti.
Profily nominovaných uverejňujeme postupne od 23. augusta. Hlasovanie v 14. ročníku ankety bude spustené 17. októbra a skončí sa 30. októbra. Víťaza vyhlásime 6. novembra na slávnostnom večeri TREND TOP 2018.
Prečo ste napokon z medzinárodnej firmy odišli?
Firma prešla reorganizáciou, časť aktív predala. Ako to už býva, nestotožnil som sa s týmto rozhodnutím. Nový vlastník nebol celkom firma, pre ktorú by som si vedel predstaviť dlhodobo pracovať. Zároveň prišla ponuka z OFZ. Pred šiestimi rokmi som sa preto rozhodol vrátiť s rodinou na Slovensko.
Návrat do OFZ
Čo rozhodlo o tom, že ste prišli robiť do OFZ, a nie do nejakej veľkej korporácie?
Moje deti boli v takom veku, že ak by som sa nevrátil vtedy, asi by sme už na Slovensko neprišli. Boli práve na začiatku puberty, rozprávali sa medzi sebou častejšie po francúzsky ako po slovensky, čo som osobne ťažko niesol. Aj rodinná situácia bola taká, že sme potrebovali zmenu životného štýlu. Veľa som cestoval. Pre rodinu to dlhodobo nie je dobré. Navyše v korporácii musíte vždy svoj názor presadzovať formou kompromisov a politických ťahov. V OFZ som videl príležitosť, že si budem môcť presadiť vlastný názor na to, ako sa majú veci robiť bez toho, aby som sa musel dohodnúť s dvesto ľuďmi. Chcel som dokázať, že to, čo chceme robiť, prinesie aj nejaký efekt.
Branislav Klocok Zdroj: Maňo Štrauch
Nemali ste problém zvyknúť si na to, že zrazu riadite len jednu relatívne malú fabriku?
Na začiatku som mal problém odvyknúť si od megalomanského myslenia a uvažovať v menšom. Keď sme sa vo Vale bavili o nových projektoch, hovorili sme o investíciách v desiatkach miliónoch dolárov. No ak sme v OFZ chceli kúpiť nový nakladač, tak sme museli robiť desať analýz, či sa to oplatí a či nám to vyjde.
Vplýva na spôsob, ako riadite firmu, to, že ste z Oravy, vyrastali ste a žijete tu?
Vo Vale sme mali podobných fabrík, ako je OFZ, sedem. Je to úplne iný pocit zodpovednosti, ak ste niekde manažér a nikoho tam nepoznáte, ako keď musíte riadiť a niekedy aj byť nepríjemný k ľuďom, s ktorými ste vyrastali. Väzby medzi ľuďmi tu sú. V niektorých prípadoch je to výhoda, inokedy nevýhoda. Stále to však treba brať na zreteľ, keď robíte akékoľvek rozhodnutie. Keď nemáte vzťah k danému regiónu, je podstatne menší problém prepustiť hoci aj polovicu ľudí, ak si to situácia vyžaduje. Ak ste s tými ľuďmi každý deň, viete o ich problémoch, nie sú tie rozhodnutia až také jednoduché.
Branislav Klocok Zdroj: Maňo Štrauch
Viete v takom prípade byť tvrdý na ľudí?
Ak viete, že sa niekto rozviedol, má zložitú finančnú situáciu alebo prišiel o niekoho v rodine, tak je väčší problém na toho človeka zatlačiť v práci, ako keď ho nepoznáte vôbec.
Vo výrobe sa musíte narobiť, aby ste ušetrili päť eur, dobrý obchodník vám jedným telefonátom zarobí tisíce
Ako to riešite?
Väčšinou počkám, kým si vyrieši svoje problémy. A potom pritlačím.
Vývoj po kríze
Hutníctvo nie je najľahší segment na podnikanie. Od finančnej krízy je takmer konštantne pod tlakom. Ako sa v takom neistom prostredí manažuje firma?
Ako sa hovorí, keby to bolo ľahké, mohol by to robiť každý. V princípe platí, že musíte o firme uvažovať tak, ako keby vždy išlo o prežitie. Väčšina rozhodnutí je preto takých, aby priniesli finančný efekt čím skôr. Veľké rozhodnutia s dlhšou návratnosťou sa robia ťažko. Nemáte žiadnu istotu, či sa trh neotočí a potom vám peniaze, ktoré ste investovali, budú chýbať na prevádzku. Pri dlhodobých investíciách je päťdesiat percent analýza a zvyšok je skôr o vnútornom pocite a skúsenostiach.
Vy ste v OFZ aj napriek krízovým rokom investovali. Neobávali ste sa, že vám niektorý projekt nevyjde a ohrozíte tým fabriku?
Pri každom rozhodnutí to človek zvažuje, otázka je manažment rizika. Musíte si povedať, koľko do toho môžete dať, aby to nepoložilo firmu. Je to ako s finančným poradcom. Ten dobrý vám povie nielen, kam investovať, ale aj to, aby ste tam dali len toľko, koľko si môžete dovoliť stratiť. Takto rozmýšľam aj ja.
Branislav Klocok Zdroj: Maňo Štrauch
Pred dvoma rokmi ste rekonštruovali jednu pec, aby ste mohli začať vyrábať kovový kremík, nový produkt s vyššou pridanou hodnotou. Ten rok však bol pre hutníkov jeden z najhorších od krízy. Nebolo to príliš veľké riziko?
Nie, práve naopak. To bol najlepší čas, keďže investície boli vtedy oproti dnešku relatívne lacné. Investície treba robiť vtedy, keď je trh dole. Rodia sa ťažko, keďže peniaze vám v zlých časoch nikto nechce dať a vyhliadky sú negatívne. Ale vtedy viete ušetriť tridsať aj štyridsať percent nákladov na investíciu. V čase, keď sme o investícii rozhodli a začali stavať, sme kapacity na prerábanej peci nepotrebovali využívať naplno. Problém bol, že projekt rok meškal. A vtedy sme pec už potrebovali a nevýroba nás stála peniaze. To bolo na celej investícii nepríjemné a pre mňa osobne aj sklamanie, že sa nám to nepodarilo dotiahnuť v dohodnutom čase. Dnes sa ukazuje, že väčšina našich rozhodnutí bola správna. Po technickej stránke pec funguje lepšie, ako sme očakávali. Výsledky aj kvalita produktu sú nad naše očakávania.
Ktoré rozhodnutie počas vášho pôsobenia v OFZ považujete za kľúčové?
Najdôležitejšie asi bolo to, že sa firma viac otvorila svetu. Či už v zmysle porovnávania postupov a výsledkov u nás s konkurenciou, alebo príchodom ľudí zo zahraničia, ktorí často majú iné názory na to, ako treba veci robiť. Toto bolo zároveň aj najťažšie. My Slováci síce radi cudzincov pohostíme, ale keď sú tu dlho, už nám to až tak nesedí. Zmena kultúry vo firme bola kľúčová preto, aby ľudia získali informácie a odvahu meniť veci.
Ako sa rozhoduje
Na základe čoho sa rozhodujete? Spoliehate sa na čísla a analýzy alebo na skúsenosti a osobný pocit?
Pre každého manažéra sú dôležité čísla. Musíte chladne kalkulovať. Do veľa rozhodnutí nepatria pocity. Väčšina sa musí spraviť meritórne na základe kalkulácie, technického alebo ekonomického odhadu. No nie všetky projekty vychádzajú dobre, keď sa pozriete len na čísla. Musíte mať skúsenosti, aby ste vedeli, či ten projekt za iných okolností nie je dobrý.
Váš strýko Vladimír Klocok je spolu s rodinou vlastníkom OFZ. Mate to ľahšie či, naopak, ťažšie?
Je to práveže ťažšie. Poradu môžete mať kedykoľvek, často aj na rodinnej grilovačke. Je zároveň prirodzenejšie byť tvrdší na svojho synovca ako na niekoho iného. Inak je to, samozrejme, štandardný vzťah manažmentu a majiteľa.
Viete sa aj pohádať?
Vzťah nadriadeného s podriadenými nie je len o tom, že zamestnanci šéfovi všetko odkývajú. To nie je dobré. Nikoho to nikam neposúva. Aj ja robím často chyby. Keď so mnou niekto nesúhlasí, neznamená to, že automaticky nemá pravdu. Treba sa zamyslieť nad tým, čo hovorí, a ak tie argumenty, ktoré použije, sú platné, treba nájsť kompromis. Medzi hutníkmi to býva tak, že ak je človek presvedčený o vlastnej pravde, dokáže ju presadzovať a poriadne sa nahnevať. Aj dnes ráno sa dvaja chlapi u mňa na porade pohádali, riadne na seba nakričali a búchali päsťami po stole.
O firme musíte uvažovať tak, akoby vždy išlo o prežitie
Ako riešite vypäté situácie?
Väčšinou nechám ľudí vykričať sa a potom poviem, nech to spíšu a prepočítame to. Nesmie to prejsť do osobných invektív.
Ste prísny manažér alebo dávate ľuďom autonómiu?
To sa musíte spýtať ľudí vo firme. Ja si môžem myslieť, že som ideálny šéf. Že nechávam dosť priestoru na samostatné rozhodovanie, a keď treba, len poradím. Som si však istý, že ľudia vám povedia asi niečo iné.
Na ktoré rozhodnutie ste hrdý, že ste ho prijali, aj keď vám ľudia neverili?
Je ich niekoľko. Či už obchodné alebo technické. To technické je realizácia iného spôsobu odlievania. Projekt trval namiesto niekoľkých mesiacov dva roky, kým sa postupnými testami podarilo ľudí presvedčiť, že aj takto sa to dá robiť. Aj keď dnes stále viacerí vravia, že predchádzajúci spôsob práce bol lepší, nikto by sa už k nemu nevrátil. Druhé je skôr organizačná zmena systému práce na obchodnom oddelení. Urobili sme z obchodníkov traderov, ktorí aktívne hľadajú biznis. Zúčastňujú sa na konferenciách, poznajú sa so všetkými ľuďmi, ktorí v tomto biznise niečo robia. Zmenili sme hlavne ich spôsob myslenia. To prinieslo možno väčší ekonomický efekt ako technické zmeny. Vo výrobe sa musíte narobiť, aby ste ušetrili päť eur, dobrý obchodník vám jedným telefonátom v správnom čase zarobí tisíce.
Branislav Klocok Zdroj: Maňo Štrauch
Druhú šancu nedáva
Dávate ľuďom druhú šancu, ak urobia chybu?
Nedávno sme o tom mali internú diskusiu. Musel som sľúbiť, že budem ľudí menej recyklovať. Dávam im totiž často druhú šancu znova dokázať, že sú dobrí, ale v niečom inom. Tam, kde ma raz sklamali, ich už púšťam nerád.
OFZ v minulosti spoluvlastnil kontroverzný podnikateľ František Hodorovský, ktorý mal vplyv vo viacerých firmách, ako aj Slovenskej kreditnej banke, ktoré postupne skrachovali. Aké ste s ním mali vzťahy?
Keď som bol prvýkrát v OFZ, tak bol F. Hodorovský jedným z majiteľov. Pokiaľ viem, nikdy nevstupoval aktívne do riadenia firmy, respektíve ja som toho nikdy nebol svedkom.
Zanechalo jeho pôsobenie negatívny vplyv na vnímanie fabriky v očiach bánk, veriteľov či zákazníkov?
Ako finančný riaditeľ som mal v tom čase na starosti prácu s bankami a peňažné ústavy boli v našom prípade opatrnejšie. Napriek tomu sa nám darilo riešiť úverovanie. Mali sme dobré vzťahy s Tatra bankou a s Miroslavom Uličným [bývalý podpredseda Predstavenstva banky – pozn. TREND], ktorý veľakrát podržal OFZ práve kvôli tomu, že poznal manažment fabriky a vedel, že sme profesionáli. Kvôli F. Hodorovskému som nevnímal nejaké zásadné problémy. Keď som sa pred šiestimi rokmi vrátil do OFZ, už v podniku ako spolumajiteľ nepôsobil.
Vidíte sa aj naďalej na čele OFZ?
Dúfam, že nie do dôchodku. Každá práca má nejaký čas, keď jej človek niečo prináša a keď už nie. Bol by som rád, keby sa ukázal niekto, kto by chcel po mne túto robotu prevziať, aby som ho mohol niečo naučiť. Chcel by som častejšie chodiť na ryby a tráviť čas s rodinou, nepracovať toľko ako teraz. Zatiaľ nikoho takého nemám.
Ani v rodine?
Môj bratranec Vladimír [Vladimír Klocok mladší, syn majiteľa a predsedu Predstavenstva OFZ Vladimíra Klocoka staršieho – pozn. TREND] ešte nenastúpil k nám do firmy. Vlani skončil školu a teraz sa akurát pripravuje. Dúfam, že príde čím skôr a začne mi pomáhať.
Ako vidíte budúcnosť firmy a celkovo hutníctva v Európe vzhľadom na tlak na znižovanie emisií a konkurenciu z lacnejších krajín?
Treba sa pozrieť do minulosti. OFZ je tu od roku 1952, prešla si rôznymi zriadeniami, rôznymi krízami, zmenami. Či už akcionárskymi alebo makroekonomickými a stále je tu. Bez hutníctva sa v modernej spoločnosti žiť nedá.
Branislav Klocok (42)
Branislav Klocok Zdroj: Maňo Štrauch
vyštudoval medzinárodný obchod na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Už počas štúdia nastúpil do OFZ na obchodné oddelenie a postupne sa vypracoval na riaditeľa pre financie a marketing. Šesť rokov pôsobil v európskej centrále brazílskeho ťažiarskeho koncernu Vale. Od konca roku 2012 je výkonným riaditeľom OFZ.
Partneri projektu:
|
|
Official image partner:
