Energetická bezpečnosť v súčasnosti rezonuje v celej spoločnosti. Európska únia premýšľa o odpojení od ruského zemného plynu, ropy a uhlia. Na rad prichádza množstvo alternatív, nimi sú napríklad zelené energie, ale aj jadro. Práve o nich sa TREND rozprával s generálnym riaditeľom Jadrovej a vyraďovacej spoločnosti Slovenska Pavlom Štullerom.

Hovorí sa, že Slovensko má jadro iba na jeden rok. Naša závislosť od ruského výrobcu je veľmi vysoká. Nie je to dôvod na to, aby sme prestali investovať do jadrových elektrární?

Určite nie. Máme zásobu jadrového paliva zhruba na jeden rok, to je však štandardná rezerva. Samozrejme, pohľad na to, do akej miery musíme byť predzásobení, sa výrazne zmenil útokom Ruska na Ukrajinu. Slovenská republika bude musieť prehodnotiť prípravu na takéto neočakávané udalosti. Je to dôvod, aby sme sa vrátili k už mnohokrát skloňovanej jadrovej renesancii a prehodnotili energetický mix Slovenska. Teda či sa nám neoplatí opätovne investovať do jadra.

Európska únia chce svoju energetickú sebestačnosť založiť skôr na zelených energiách ako na jadre. Nemyslíte si, že by sme mali radšej investovať do fotovoltiky a solárnej energie?

Nepochybne treba investovať aj do zelených zdrojov. Chceme docieliť, aby sa znížila závislosť od základných energetických surovín, ako je uhlie a plyn. Na druhej strane je veľmi dôležité mať dlhodobo stabilné energetické zdroje, ktoré momentálne nevieme žiadnym iným spôsobom nahradiť alebo vytvoriť. Nielen na Slovensku, ale aj vo svete sú alternatívou práve jadrové reaktory, ktoré dokážu zaistiť trvalú, bezpečnú a udržateľnú dodávku elektrickej energie.

Ako je to s budúcnosťou jadrových reaktorov? Niektoré krajiny ako Nemecko od nich úplne odchádzajú. 

Európa je zodpovedná za situáciu, v ktorej sa momentálne nachádzame. Rusko načasovalo útok na Ukrajinu práve vtedy, keď bola energetická závislosť od týchto fosílnych energonosičov najvyššia. Politické rozhodnutie Nemecka odstaviť jadrové elektrárne nebolo správne ani v rámci životného prostredia. Keď Nemci odstavili svoju flotilu jadrových elektrární, dvojnásobne zvýšili emisie CO2. To znamená, že priamy a dlhodobý vplyv na environment bol výrazne negatívny. Takže áno, rozvíjajme všetky zelené zdroje. Diverzifikujme ich. Treba však hľadieť na to, aby štruktúra výroby bola zaistená pevnými zdrojmi.

Veterná a solárna elektrina závisia od počasia, ktoré sa nedá ovplyvniť. Čiže základ musí tvoriť stabilný zdroj energie. Malo by to byť jadro? 

Určite áno. Navyše Slovensko má v tomto smere špecifickú pozíciu. Tým, že nemáme morské pobrežie, tak si nemôžeme dovoliť budovať offshorové veterné farmy, aby nenarúšali estetiku krajiny. Znamená to, že veterné elektrárne môžeme budovať len v obmedzenom počte. Ani slnečný potenciál nemáme na úrovni južných krajín alebo severnej Afriky, čo sú ďalšie limity. Čo sa týka vodnej energie, tú do veľkej miery využíva už vážska kaskáda a verejnosť nereaguje dobre na výstavbu malých vodných elektrární. Takže naozaj nám zostáva len jadro, ktoré vieme dlhodobo, bezpečne, ekonomicky a spoľahlivo prevádzkovať. Dôležité je, aby nám aj v tejto oblasti neušiel vlak. Mali by sme sa pozrieť na nové výdobytky v oblasti vývoja moderných reaktorov. Takisto by sme mali zvážiť, ako sa odstrihnúť v určitom bode alebo diverzifikovať zdroje jadrového paliva pre naše elektrárne. Musíme si naplánovať, ako chceme slovenskú ekonomiku a energetiku do budúcna formovať. Čiže aké zdroje a v akej kapacite budeme potrebovať.

Zemný plyn je zásadným zdrojom v Nemecku, ale aj v Británii. Existuje nejaká možnosť nahradiť ho jadrom?

Vzhľadom na to, čo sa udialo, budeme musieť premýšľať aj o alternatívnych riešeniach. Plyn je významný socio-politický faktor. Na Slovensku je väčšina domácností vykurovaná zemným plynom, preto hovoríme o výraznom sociálnom faktore. Ak Rusi zastavia plyn alebo ho Európska únia politickým rozhodnutím odstaví, tak je veľmi ťažké si predstaviť, že budeme dlhodobo schopní nahradiť ho LNG plynom z Kataru alebo Nórska. Už len preto, že Slovensko nemá námorný prístav. Je to aj logisticky aj finančne náročné. Preto si myslím, že v rámci napredovania krajiny v oblasti elektrifikácie existuje možnosť kompenzovať spotrebu plynu práve zvýšenou spotrebou elektrickej energie, čo nám do budúcna zaistí inú pozíciu.

Keď Nemci odstavili svoju flotilu jadrových elektrární, dvojnásobne zvýšili emisie CO2
Pavol Štuller

Chcete povedať, že domácnosti môžu nahradiť plynový kotol elektrickým?

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa