Šéf európskej Citibank: Banky musia ukázať, že nie sú hrozbou

Sme skôr zvyknutí na to, že šéfovia pre regióny vo veľkých korporáciách sú z cudziny, nie odtiaľto. Aká bola vaša cesta cez Citi na túto pozíciu?

Bola to celkom dlhá cesta, v Citi som začal pred 25 rokmi. V Prahe som sa jednoducho prihlásil na inzerát. Vtedy bola celá banka plná expatov: generálny riaditeľ bol z Nemecka, prevádzkový bol z Južnej Afriky a tak ďalej. Od nich som sa učil. Potom som pokračoval na regionálnej úrovni, rozbiehal som banku v Rumunsku a Maďarsku. Šéfom som potom povedal, že nechcem byť len regionálny talent, ale chcem vyššie. Mal som na mysli skôr Hongkong alebo Singapur, ale zavolali mi, že Afrika. A tak som sa v roku 2005 dostal do Afriky.

To musela byť v porovnaní s Európou dosť výrazná zmena.

Bola to obrovská skúsenosť, kultúrne úplne iná. Aj podniká sa tam inak. Len dokončím, že cesta ma potom viedla do Ruska, kde akurát prepukla kríza, potrebovali tam nové vedenie a ja som vedel po rusky. Odtiaľ som šiel do Londýna, Citibank odtiaľ riadi západnú Európu. A od tohto januára som sa usadil v Dubline, založili sme tam veľkú banku Citibank Europe, ktorá riadi 21 krajín a deväťtisíc ľudí. Prichádzalo to tak automaticky. K strednej Európe vrátane Slovenska a Česka som sa vlastne dostal okľukou. Paradoxne si pamätám, keď sa zakladala slovenská dcéra v roku 1993 a robil som pohovory s prvými ľuďmi, ktorých sme prijímali. Bol som tu na začiatku a teraz som naspäť.

Zdroj: Miroslava Spodniaková

V Afrike buď použijete mobil, alebo sa vyberiete štyridsať kilometrov do najbližšej banky

Vráťme sa k Afrike, ako tam vlastne viete využiť svoje manažérske zvyky z iného regiónu?

Na Citibank je skvelé to, že je globálna, a tak môžete prejsť naozaj veľa regiónov. Bankové princípy, ako základný biznis funguje, sa zasa tak významne medzi krajinami neodlišujú. Čo sa líši, je správanie klientov, vlád aj zamestnancov. Inak viete motivovať ľudí v strednej Európe a inak v Afrike. Je to veľká škola. Keď prídete do novej krajiny, nemôžete povedať: takto som to robil v Maďarsku, tak to bude aj tu. Musíte viac počúvať, pýtať sa ľudí, ktorí tam sú dlhšie, aká je citlivosť, na čo ľudia reagujú. Z toho si odvodíte vlastný prístup. Mal som šťastie, že v rokoch 2005 až 2008 sa zdvihli ceny surovín a veľa krajín Afriky spolu s MMF a Svetovou bankou reštrukturalizovalo svoje financovanie. Bol tam teda rozkvet. Najväčšia krajina, ktorú som riadil, bola Južná Afrika, potom Nigéria a Keňa. Vyrástla tam nová generácia vládnych činiteľov aj klientov, pribudlo veľa podnikateľov. My sa pozeráme na Afriku tak trochu zhora, ale sú tam veľmi inteligentní a schopní ľudia.

Zdeněk Turek o Írsku Zdroj: Miroslava Spodniaková

Prekvapujúce je sledovať, ako veľmi rýchlo sa tam rozširuje napríklad mobilné bankovníctvo vrátane banky cez SMS a podobne.

Ako hovoria Angličania, nevyhnutnosť je niekedy matkou pokroku. V Afrike chýbala infraštruktúra, takže sa tam nedali ani stavať pobočky. Keď prišli mobily, tak to nebola alternatíva k bankovníctvu, ale často jediná možnosť. Buď použijete mobil, alebo sa do najbližšej banky vyberiete štyridsať kilometrov. V Citibank v Afrike nemáme retailové bankovníctvo, ale pomáhali sme tam veľkej telekomunikačnej firme jeden z takýchto bankových systémov zavádzať.

Potom ste prešli do Ruska. Fungovali tam návyky aspoň zo strednej Európy?

Rusko je špecifická krajina. Napriek obrazu silnej vlády tam funguje vybudovaná sieť veľkých súkromných firiem. S nimi sa robí biznis veľmi dobre, využívajú medzinárodné kapitálové trhy, mnohé z nich pôsobia za hranicami Ruska. Pre nás bol veľmi úspešný produkt riadenia cezhraničnej hotovosti, firmám to umožňovalo riadiť svoje účty na diaľku. Plus rôzne formy financovania. Veľa výziev je tam vo vedení krajiny a v neefektívnom štátnom sektore, ale súkromný sektor je tam silný. Máme tam aj retailovú banku. V Rusku zistíte, že keď raz nájdete cestu ku klientovi, tak získate veľmi hlboký a trvalý vzťah. To, čo tu fungovalo v 90. rokoch, bankovníctvo založené na dôvere a vzťahu, tam stále trvá. Na Západe je to už skôr o výbere produktov podľa ceny. Klienti si už vyberajú komoditu, nie vzťah.

Zdeněk Turek o Rusku Zdroj: Miroslava Spodniaková

Keď raz v Rusku nájdete cestu ku klientovi, získate hlboký a trvalý vzťah. Na Západe si klienti vyberajú komoditu, nie vzťah

Zažili ste 25 rokov bankovníctva, ako vidíte ten vývoj z hľadiska fungovania bánk či profesionality? Ako sa vôbec na začiatku 90. rokov hľadali manažéri, keď skúsenosti takmer nik nemal?