Moju rodinu vidím v Poľsku iba cez víkendy. Pre nadnárodné firmy sú manažéri mimo domova celkom výhodní. Veď čomu sa mám na Slovensku venovať cez pracovné dni bez rodiny, keď nie biznisu? Práca v každej novej krajine je však pre mňa veľkou výzvou, lebo mám možnosť naučiť sa nové veci, ktoré by som doma nespoznal.
Najpozitívnejším prekvapením pre mňa ako obchodníka je kvalita vašich vín, slabšia je len ich propagácia. Kedysi som si vychutnával talianske či francúzske, teraz kupujem slovenské. A rád nimi obdarúvam aj svojich kamarátov v Poľsku. Aj oni ich chvália.
Na poľovačkách mám rád najmä debaty so zemitými chlapmi pri ohni – nie sú len o strieľaní. Biznis neriešime.
Čo ma, naopak, prekvapilo negatívne je, že sa na Slovensku hovorí o korupcii oveľa viac ako v Poľsku. Je to tu oveľa väčší problém, ako by som čakal. Prekvapený som aj zo zvyšovania daní. Kedysi sme sa na Slovákov pozerali ako na daňových tigrov, teraz máte dane ako kdekoľvek inde. Podnikatelia aj podniky sú na Slovensku pod oveľa väčším tlakom kontrol ako v Poľsku. Aj pokuty za často iba malé pochybenia sú tu oveľa vyššie. My vlastne nonstop riešime kontroly...
Od práce si najlepšie oddýchnem v prírode. Je jedno, či sa bicyklujem popri rieke, či idem na túru do hôr alebo poľujem s kamarátmi. Príroda ma nabije vždy pozitívnou energiou. Poľovanie pritom nie je len o strieľaní, ako mnohým môže hneď napadnúť.
S kamarátmi poľovníkmi rád budujem aj kŕmidlá či posedy alebo len tak debatujeme pri ohni. Poľujem iba v Poľsku, už 20 rokov. Som tam hneď v dvoch poľovníckych združeniach, jedno z nich aj riadim. Beriem to ako súčasť vidieckeho života, ku ktorému ma viedla moja rodina.
Sám síce pochádzam z mesta, no starí rodičia z vidieka mali na mňa v detstve veľký vplyv. Dedko ma priviedol aj k tomu, že som chcel študovať poľnohospodárstvo.
Po páde komunizmu aj v Poľsku farmy upadali, preto som začal pracovať pre obchod, no ak by som ho raz mal za niečo meniť, i keď to nepredpokladám, tak by som rozhodne manažoval nejaké farmy. U nás v Poľsku pracuje v poľnohospodárstve pätina národa, má to veľkú tradíciu.
Na Slovensku sa cez pracovné dni prírodou dobíjam aspoň tak, že po práci vybehnem na bicykli k Dunaju. Každý týždeň aspoň raz. Na túry do hôr mám čas iba cez víkendy či dovolenky v Poľsku.
Rada, ktorou sa riadim
Vždy dodržím svoje slovo.
Rada, ktorú rozdávam
Neriešte zásadné veci, keď ste v strese.
Moja aktuálna výzva
Nájsť dostatok kvalitných zamestnancov.
Na Slovensku po práci ešte chodím do fitnescentra. To aj dva-, trikrát do týždňa. Hoci na to sa až tak neteším, skôr to beriem, že robím niečo pre svoje zdravie a aj pre väčší pokoj v práci. Keď pravidelne cvičím, v práci nevybuchnem.
Ale do fitka sa naozaj musím nútiť. Keby to tak nebolo, čítal by som doma historické romány, lebo aj to je môj veľmi obľúbený relax. Okrem tohto ešte chodím na motorkárske zrazy, ale to len trikrát do roka – a zasa iba v Poľsku. Aj motorka ma nabíja, aby som v práci mohol lepšie fungovať.
V zamestnaní sa pritom vždy, a s úspechom, riadim tým, že som ku kolegom i obchodným partnerom otvorený. Hovorím im iba pravdu a vždy splním, čo som sľúbil. Vyhovárania, že sa niečo nečakané stalo, a preto sa to napokon nedá urobiť, ako bolo pôvodne sľubované, to je v biznise to najhoršie.
Dariusz Bator (51) poľský manažér pôvodne vyštudoval vo Vroclave poľnohospodárstvo. Hneď po škole sa začal venovať práci v obchodnej sfére, popri čom ešte vyštudoval ekonómiu. Generálnym riaditeľom slovenskej siete supermarketov Billa je od začiatku roka 2014. Ešte predtým pracoval v Poľsku pre tamojšie Tesco a Metro. V brandži začínal ako vedúci jednej z poľských predajní. Slovensko nie je jeho prvým zahraničným pôsobiskom, predtým dva roky pracoval v Rusku pre tamojší reťazec X-Five.
