Sebcov z nás vytvárajú zle nastavené pravidlá

V roku 2001 sa preto vedenie zboru rozhodlo pre radikálny krok: počet plne platených péeniek obmedzilo na pätnásť dní do roka. Výsledkom bolo, že na Vianoce a Nový rok sa zvýšil počet ochorených hasičov desaťnásobne oproti predchádzajúcemu roku. Šéfom sa takéto ulievanie, prirodzene, nepáčilo, a tak zasiahli znova. Hasičom „zatrhli“ vyplatenie vianočných odmien. A výsledok sa dostavil opäť. Hasiči si zobrali počas roka vyše 13-tisíc péeniek, teda dvojnásobne viac než rok predtým.

„Mnohí hasiči boli očividne urážaní novým systémom, ktorý ich zneužíval, a tak sa vzdali svojej etiky službe verejnosti, keď nastupovali do služby aj zranení alebo keď sa necítili dobre,“ píše behaviorálny ekonóm Samuel Bowles v knihe The Moral Economy: Why Good Incentives Are No Substitute for Good Citizens (Morálna ekonómia. Prečo dobré podnety nemôžu nahradiť dobrých občanov).

Morálka ako komodita

Hlavným leitmotívom knihy je mylné presvedčenie väčšiny politikov, ekonómov či šéfov korporácií, podľa ktorých sú zamestnanci leniví, sebeckí ľudia, ktorí sa zámerne snažia oklamať systém alebo ho nejako zneužívať. Tento predpoklad je však podľa S. Bowlesa škodlivý a vytvára ideálne podhubie, aby ľudia stratili svoje morálne zásady.

Ak teda politici pripravujú zákony a firmy zavedú opatrenia, ktoré naozaj predpokladajú, že ľudia sú zlí a nedá sa im veriť, majú aj tendenciu vytvárať zlých a sebeckých ľudí. Ekonóm na desiatkach experimentoch a pozorovaní poukazuje, že ľudia svoje pracovné úlohy a dennodenné povinnosti robia poctivo aj bez toho, aby im to firma alebo štát striktne prikazovali alebo ich na výkony finančne motivovali.

Podnecovaním čisto ekonomickej motivácie sa spoločnosť stáva horšou

V Haife v Izraeli zaviedli pokuty pre rodičov, ktorí si svoje deti prišli vyzdvihnúť zo škôlok neskoro. Pokuta zafungovala trocha inak. Počet rodičov, ktorí meškali, sa po jej zavedení zdvojnásobil.

Po dvanástich týždňoch vedenie škôlky pokutu zrušilo, ale oneskorenosť rodičov naďalej pretrvávala. Autor knihy v tejto súvislosti hovorí o fenoméne „vytlačenia sociálnych preferencií“. Pred pokutou bolo včasné vyzdvihnutie detí aktom ohľaduplnosti voči učiteľom. No po pokute sa ukázalo, že vyzdvihnutie detí sa stalo ekonomickou transakciou. Rodičia už nepociťovali výčitky svedomia, ktoré by ich nútili správať sa k učiteľom ohľaduplne, a „oneskorenie sa stalo obchodovateľnou komoditou“.

Oveľa väčší efekt by mal podľa ekonóma obyčajný zdrap papiera nalepený na dverách, na ktorom by vedenie škôlky rodičom odkázalo: „Chceme rodičom poďakovať za to, že ste načas vyzdvihli svoje deti, pretože tak znižujete ich úzkosť, ktorú deti niekedy pociťujú, a dovoľuje to našim zamestnancom odísť včas, aby boli so svojimi rodinami.“

Morálny odkaz

Experiment z Haify ekonóm porovnáva so spoplatnením igelitových tašiek v Írsku. V priebehu dvoch týždňov po zavedení poplatku sa spotreba plastových vreciek znížila o 94 percent. Na rozdiel od škôlky však spoplatnenie igelitiek nieslo aj morálny odkaz, v ktorom vláda ľudí nabádala, aby pomohli udržať „smaragdový ostrov“ čistým. V tom vidí obrovský rozdiel v efektívnosti pravidiel – dať ľuďom možnosť sa rozhodnúť a vysvetliť im kontext opatrení.

Podnecovaním len ekonomickej motivácie sa spoločnosť podľa ekonóma dostáva k horším výsledkom. Mnoho našich dohôd, pracovných alebo občianskych, stále funguje práve na tomto sebeckom princípe. Na to, aby niekto bol dobrým človekom, zamestnancom či občanom, pritom musí v istých prípadoch udržiavať aj altruistické vzťahy k skupine, ku ktorej patrí. Ekonóm sa odvoláva na väzenskú dilemu z teórie hier, v ktorej konanie jednotlivca prináša prospech aj ostatným „hráčom“ pri súčasnom znížení jeho vlastnej odmeny. Či ide o učiteľa, ktorý pomáha slabšiemu žiakovi, člena tímu vo firme, ktorý pomôže iným kolegom, či úradníka, ktorý pomôže bezradnému občanovi v núdzi obyčajnou radou.

Morálna motivácia je pre každého omnoho silnejšia než finančné stimuly, tvrdí S. Bowles. Opatrenia, ktoré nasilu zdôrazňujú len „ekonomickú prizmu“, ale všetko otáčajú naruby. Stimuly, ktoré apelujú na naše ekonomické záujmy, môžu vytlačiť našu vnútornú motiváciu a morálku.

Zdroj: we heard you like books

Samuel Bowles – The Moral Economy: Why Good Incentives Are No Substitute for Good Citizens (Castle Lectures Series), Castle Lectures Series, 2016, 288 s.

Samuel Bowles sa venuje behaviorálnej ekonómii a teórii inštitúcií na University of Massachusetts Amherst. Svojimi prácami spochybňuje ekonomické teórie, že voľné trhy maximalizujú efektívnosť, a tvrdí, že politika finančných stimulov môžu podporiť správanie, ktoré škodí morálke v spoločnosti. Dlhodobo sa venuje téme altruizmu a ekonomickej sebeckosti ľudí.

Efekt dvojitej odmeny

To isté platí aj v pracovnom živote. Každý, kto niekedy pracoval v tíme, si uvedomuje, že úspech a nápady celej skupiny závisia od toho, ako si členovia tímu navzájom pomáhajú – a to aj bez individuálnej odmeny. Ak šéf tímu ponúkne najšikovnejšiemu z nich nesprávny materiálny stimul – napríklad cez zvýšenie platu cez mentoring –, môže tým ohroziť vzájomnú spoluprácu, pretože tak vytvorí ďalšiu pracovnú náplň a povinnosť, ktorú by človek inak robil dobrovoľne, zadarmo a rád pre dobro celej skupiny.

Niečo podobné sa stalo v 50. rokoch minulého storočia v Bielom dome. Vtedy bolo zvykom, že