Sebasledovanie, náramky, čipy. Aké sú klady a riziká, keď ste datasexuál

Selftracker alebo datasexuál je označenie osoby s obsesným záujmom a starostlivosťou o svoje dáta. Ide o človeka, ktorý sa správa ako narcis – opája sa dátami o vlastnej osobe a zdieľa ich na sociálnych sieťach. Cieľom je zlepšiť svoj život, preto si ho meria na sekundy, kalórie či kilometre.

Človek sledujúci svoje telesné dáta sa môže dlhšie udržať v dobrej kondícii

Príbeh selftrackera

Za jedného z nich, aj keď v umiernenej forme, sa považuje Tomáš Majerov. Má 28 rokov, pracuje ako programátor a priznáva, že je vorkoholik. Svoju prácu miluje, ale často sa mu prelína s osobným životom. Ešte donedávna nemal čas na seba a svoje zdravie. Bol nespokojný a mal nepravidelný spánok. Začiatkom roka sa to rozhodol zmeniť.

Nainštaloval si aplikáciu Samsung Health, ktorá mu počíta kroky, sleduje ho pri behu, meria srdcový tep. Snímač na telefóne umožňuje i meranie stresu. Po behu alebo šliapaní na bicykli sa dozvie dĺžku tréningu, priemernú a najvyššiu rýchlosť, prevýšenie či celkovú vzdialenosť. Služba sa mu osvedčila natoľko, že si stiahol aj aplikáciu Workout Trainer, ktorá ho sprevádza pri klasickom cvičení – odpočítava čas, počíta série a odporúča cviky.

V noci si ďalšou aplikáciou zisťuje, kedy sa prevaľoval či prebudil a ako dlho bol v hlbokej fáze spánku. Podľa toho odhadne, koľko bude mať cez deň energie a či by si mal kvôli spánkovému deficitu nasledujúci deň ľahnúť skôr. „Predtým som spával nepravidelne, niekedy len štyri hodiny. Teraz mám dáta, ktoré to potvrdzujú a motivujú ma to zmeniť,“ tvrdí Tomáš. Na hlbšie závery je ešte priskoro, no štyri mesiace od začiatku experimentu sa cíti spokojnejší, viac športuje a spáva.

Vzrušenie z dát

V snahe ovplyvniť svoju výkonnosť v práci si selftrackeri napríklad sledujú pulz, spálené kalórie či stravu. Z dát môžu po dlhšom čase vyčítať napríklad to, ako potraviny ovplyvnili biochémiu ich tela. Odhadnúť sa dajú rôzne korelácie – koľko kávy za deň vypili a či to malo vplyv na spánok. Pre datasexuálov je vzrušujúce kontrolovať si digitálny obraz a sledovať sa z neutrálneho pohľadu cez suché dáta. Agentúra GfK robila vlani prieskum v 16 krajinách sveta (nebolo v ňom zahrnuté Slovensko) a zistila, že dátové aplikácie alebo náramky používa až tretina z 20-tisíc respondentov. Selftracking im mal pomôcť pri dosiahnutí cieľov, zlepšiť zdravie či obmedziť zlozvyky.

„Niekedy nám pomôžu odhaliť veci, ktoré by nám nenapadli. Zoberme si prácu na počítači. Máme pocit, že celý deň sedíme pred monitorom a pracujeme, ale keď sa pozrieme na dáta, zistíme, že sme stále k niečomu odbiehali a skutočnej práce sme urobili minimum,“ vysvetľuje expertka na sociálne siete Soňa Príborská z Masarykovej univerzity, ktorá sa téme selftrackingu venuje.

Aplikácie podľa nej nie vždy nutne pomáhajú. Niekedy len dodávajú istú dávku spokojnosti. Vlani vyšla štúdia, ktorá pol roka monitorovala chudnutie u dvoch skupín používateľov fitnes náramkov. Ľudia, ktorí náramky nemali, schudli viac ako tí s náramkami. Vedci to vysvetlili tým, že tí, ktorí mali dáta, si dopriali extra jedlo, ak prekonali plán alebo rezignovali a vypli zariadenie, keď sa im plán nepodarilo plniť.

Riziko bezpečnosti

Odborníci sa domnievajú, že pravidelné sledovanie štatistík tela sa stane súčasťou preventívneho systému zdravotnej starostlivosti. Dáta tak môžu pomôcť pri včasnom odhalení ochorení a aj ich odvrátení. Človek sledujúci ukazovatele svojho tela by sa mohol dožiť vyššieho veku a byť dlhšie v dobrej kondícii.

Tieto digitálne vychytávky však majú aj riziká. „Je tu otázka