Teraz vzniká situácia, že prezident si možno bude musieť vybrať medzi Janou Laššákovou, poslankyňou a služobníčkou Smeru-SD, a Mojmírom Mamojkom, poslancom a služobníkom tej istej strany. Čo na pomočovanie možno nie je, ale na nočnú moru úplne postačí.
Väčšina ústavných sudcov v roku 2012 prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi povedala, že nesmie do ústavnej funkcie vymenovať kandidáta, o ktorom sú známe skutočnosti spochybňujúce jeho schopnosť zastávať túto funkciu tak, aby neznížil jej vážnosť. V roku 2015 tá istá väčšina povedala prezidentovi Andrejovi Kiskovi pravý opak.
Zdroj: Danglár
<strong>Pozrite si všetky Danglárove ilustrácie ku komentárom M. Leška</strong>
Vraj z ústavy „jednoznačne vyplýva povinnosť prezidenta, aby z dvojnásobného počtu kandidátov vymenoval presne polovicu za sudcov Ústavného súdu“. Otázka znie: čo má robiť prezident, keď mu vládni poslanci zvolia dvoch kandidátov, pričom o oboch – vďaka ich dlhoročnej nadpráci v prospech Smeru – sú známe viac než relevantné skutočnosti, ktoré spochybňujú ich schopnosť zastávať funkciu ústavného sudcu? Podľa väčšiny Ústavného súdu musí prezident jedného do funkcie vymenovať, hoci pred tromi rokmi sami prezidentovi prikázali, že takého kandidáta vymenovať nesmie!
Ešte „lepšia“ ako väčšina jej kolegov je samotná predsedníčka Ústavného súdu Ivetta Macejková. V roku 2012 napísala: „V prípade, ak ústava ... používa formuláciu ,vymenúva a odvoláva‘ nemožno prijať takú interpretáciu ústavy, ktorá by prezidentovi uložila všeobecnú povinnosť prijať personálne návrhy národnej rady bez možnosti ich odmietnuť.“
V Ústave SR sa na dvoch miestach hovorí: Prezident „vymenúva a odvoláva sudcov Ústavného súdu“ (článok 102) a prezident „vymenúva“ sudcov Ústavného súdu (článok 134). Predsedníčka Macejková pred tromi rokmi tvrdila, že prezident vôbec nie je povinný „rešpektovať zákonodárnou mocou predložený personálny návrh“. A že hlava štátu je oprávnená „autonómne sa rozhodnúť, či predložený personálny návrh akceptuje alebo neakceptuje“. Čo odôvodňovala aj tak, že prezident „má kontrolnú funkciu voči zákonodárnej moci“ a že jeho oprávnenie odmietnuť návrh parlamentu je aj prostriedkom „ako zabrániť prípadnému zneužitiu moci“, ak by sa ho dopustil parlament.
To, čo väčšina ústavných sudcov v roku 2012 prezidentovi Gašparovičovi dala, tá istá väčšina v roku 2015 A. Kiskovi vzala. Urobila, čo bolo potrebné, aby nič nestálo v ceste straníckemu zneužitiu moci v parlamente. Zneužitiu, ktoré má prezidenta prinútiť, aby z dvoch neprijateľných straníckych kandidátov jedného aj vymenoval.
