Premiér Robert Fico aj v polovici júna opakuje mantru, s ktorou prišiel už na konci minulého roku: „My sme schránkové firmy zakázali, dnes nie je žiadna šanca, aby sa na verejnom obstarávaní zúčastnil niekto, kto je skrytý niekde na Cypre alebo na Kajmanoch.“ Tak si povedzme, prečo je to nezmysel.
V decembri 2014 poslanci Smeru-SD v skrátenom legislatívnom konaní (!) prijali novelu, ktorá mala jediný protischránkový paragraf. Bol to paragraf 26a zákona o verejnom obstarávaní, ktorý stanovil, že sa verejného obstarávania smú zúčastniť „iba právnické osoby so známou vlastníckou štruktúrou“, takže schránkové firmy boli z neho paušálne vylúčené. Pretože tento paragraf kolidoval s právom Európskej únie, vláda v apríli 2015 pripravila ďalšiu novelu, v ktorej sa hovorí: „Paragraf 26a sa vrátane nadpisu vypúšťa.“ Otázka, prečo sa predseda vlády chváli niečím, čo sám odstraňuje, má dve základné odpovede. Buď ide o duševnú vyčerpanosť šéfa Smeru, alebo o propagandu v najhoršom Mečiarovom štýle: kým mi niekto verí, nezáleží na tom, čo hovorím.
Zdroj: Ilustrácia - Danglár
<strong>Pozrite si všetky Danglárove ilustrácie ku komentárom M. Leška</strong>
Uplynulých osem mesiacov však nebol celkom stratený čas. Tým, že si Smer v novembri 2014 protischránkovou „iniciatívou“ riešil svoj politický problém (pouličné protesty po kauze, v ktorej figurovala schránková firma Medical Group), zvýšil citlivosť médií a verejnosti na škandály, v ktorých sa objavujú schránkové firmy. Za osem mesiacov tak zaregistrovali celú plejádu ich využitia.
Schránková firma Castelo Holdings zakrýva, kto získa približne 60 miliónov eur pofidérne vysúdených od štátu, schránkový Paywell skrýva, kto zdedí ľahko získané príjmy firmy Fleetpay z výberu mýta palivovými kartami. Ďalšie firmy neumožnia zistiť, kto bude profitovať z nezákonného nákupu stravovacích služieb pre štyri štátne nemocnice. Ani to, kto získal stámilióny eur z predaja spoločnosti Prefto, ktorá spoluvlastnila poisťovňu Dôvera, či kto má polovicu slovenskej pobočky sanitkovej firmy Falck. Doprastav ukryl svojho majiteľa za schránku v daňovom raji a Váhostav v ňom ukryl aj to, kto je za schránkovými firmami, čo naliali do spoločnosti takmer 40 miliónov eur krátko pred jej reštrukturalizáciou. A mesto Martin ani nevie, kto si to vlastne od neho vysúdil 8,4 milióna eur. Iba od novembra 2014 sa schránkové firmy objavili ešte v prinajmenšom štyroch ďalších prípadoch, čo dáva za pravdu ľuďom, ktorí o Slovensku hovoria ako o schránkovej republike.
Aj vďaka tomu, čo sa dialo posledných osem mesiacov, verejnosť lepšie chápe, že je neprípustné, aby schránkové firmy obchodovali so štátom a nikto nevedel, kto je za nimi. Snaha skryť sa za schránku je vnímaná ako diskreditujúca. A rovnako diskreditujúce je, že ten, kto vládne, s tým nič nerobí.
Autor pracuje v nadácii Zastavme korupciu.
