Scholzova semaforová vláda končí. Prichádza kancelár Merz

Štvrtinový Nemec Donald Trump si už pár hodín po svojom zvolení mohol pripísať prvý zahraničnopolitický bod. Ako nepriamy dôsledok jeho víťazstva v amerických prezidentských voľbách padla vláda v Nemecku, najväčšej európskej krajine, ktorá D. Trumpovi ležala už za jeho prvého prezidentovania v žalúdku. A dodnes sa na tom nič nezmenilo. Trumpovi predkovia pritom z otcovej strany pochádzajú z mestečka Kallstadt v Porýní-Falcku. Tam sa narodil jeho dedo Friedrich, ktorý v roku 1895 emigroval do Spojených štátov.

D. Trump veľmi tvrdo, a ako potvrdila ruská invázia na Ukrajinu, aj úplne oprávnene kritizoval Nemecko za výstavbu rusko-nemeckých plynovodov Nord Stream 1 a 2, proti firmám podieľajúcim sa na ich výstavbe zaviedol sankcie a z Nemecka bol pripravený stiahnuť väčšinu amerických vojakov. Predovšetkým však od spolkovej republiky jasne požadoval, aby najväčšia európska ekonomika dávala na obranu toľko, koľko podľa odporúčania NATO dávať má, teda dve percentá HDP. D. Trumpovi sa nikdy nepáčil ani úspešný vývoz nemeckých áut do Spojených štátov, politická korektnosť či vyhrotený nemecký Green Deal. Z toho si napokon robil žarty aj na jednom z nedávnych predvolebných zhromaždení, keď o Nemecku vyhlásil: „Dali všade veterné turbíny, ale vietor tak silno nefúka. Keby v tom pokračovali, Nemecko by teraz zbankrotovalo.“

Nesúrodá koalícia

Trumpovo víťazstvo bolo zrejme poslednou kvapkou do pretekajúceho pohára sporov nemeckej semaforovej koalície, ktorej sa už tri roky nedarí rozhýbať hospodárstvo zmrazené vojnou na Ukrajine a výpadkom ruských dodávok plynu. Nemecká reakcia na vojnu v podobe obnovenia zbrojnej výroby je zúfalo pomalá, pomoc Ukrajine dodávkami zbraní nedostatočná a navyše váhavá, stav nemeckej armády sa len pomaly mení z katastrofálneho na aspoň trochu uspokojivý. Masívna pomoc Ukrajine navyše z Nemecka odčerpáva dôležité prostriedky pre samotnú krajinu. Nemecko na rozdiel od Česka a Poľska, ktoré nastavili pre ukrajinských utečencov tvrdšie podmienky a ešte ich postupne sprísňujú, nedokázalo na reštart ekonomiky využiť ani príliv niekoľkých miliónov ukrajinských utečencov, ako sa to podarilo Varšave a čiastočne aj Prahe. V spolkovej republike je totiž väčšina Ukrajincov na štedrých sociálnych dávkach a nepracuje. Nemecké automobilky sa navyše potkýnajú v elektromobilite a čínska ekonomika, ktorá je pre Nemcov hlavným vývozným trhom, sa prudko spomaľuje. Ceny energií sú navyše v Nemecku podobne ako vo väčšine Európy na trojnásobku amerických. Ekonomika sa preto potáca niekde okolo nuly a vláda už najmenej dva roky márne hľadá recept.

Vyhodenie liberálov

Chýbajúci recept na stagnáciu má dôvod aj v troch veľmi rozdielnych stranách nemeckej vládnej koalície. Tú na jednej strane tvoria liberáli z FDP, sociálni demokrati (SPD) kancelára Olafa Scholza ako hlavná strana koalície a k tomu v mnohých smeroch silne ľavicoví a ekologickoideologickí Zelení. Z troch vládnych strán dopadla séria posledných krajinských volieb najhoršie na FDP, ktorá vo východnom Nemecku už vôbec neboduje a jej celkové preferencie sú pod päťpercentnou hranicou vstupu do Bundestagu. Možno aj z toho pramení, že práve predseda tejto strany a minister financií Christian Lindner deň po amerických voľbách pri návrhu kancelára Scholza na ďalšie zadlžovanie a prekročenie ústavnej dlhovej brzdy buchol po stole a snažil sa presadiť naštartovanie priemyslu pritvrdením pracovného pro-stredia a znížením daní pre nemecké podniky.