Čo je horšie? Spiť sa ako doga, prísť domov a tam narobiť harmatanec alebo prehrať všetky peniaze v herni, ktorá je rovno pod bytovkou? Moralizovať by sme mohli dlho.
Vo svete rizikového biznisu, kam patria aj herne či kasína, v tom majú jasno. Podnikatelia s hazardnými hrami tvrdia, že nie sú o nič horší ako krčmy či stávkové kancelárie. Odvádzajú dane aj nemalé poplatky za hracie automaty a podnikajú legálne.
Naopak, štát, mestá aj občianski aktivisti bojujú proti rozpínajúcemu sa hazardu už roky. Úspech ich snahy sa ťažko meria. Pomohli by tvrdé dáta o počte vyliečených gamblerov či o znížených počtoch nelegálnych herní. Ak klesajú, je to dobré. Ale čo ak sa časť hráčov len presunula do online hazardu alebo stávkových kancelárií? Aj tam sa dá prehrať veľa peňazí a tráviť plno času na úkor rodiny.
Hazard zatiaľ snahám o svoju likvidáciu odoláva, i keď dostáva rany, ktoré ho bolia. Napríklad prísnejší zákon o hazarde spred dvoch rokov, ktorý zaviedol koncentráciu hracích automatov do väčších prevádzok. Mal ich vymiesť z krčiem, ale podarilo sa to len čiastočne. Hracie automaty nahradili kvízomaty, ktoré sa tvária, že s hazardom nemajú nič spoločné. Aj na ne už štát poľuje.
Register patologických hráčov, ktorí majú zákaz hrania, ukrojil sektoru zhruba tretinu tržieb. A do toho prišla koronakríza. Gambleri však chuť na hranie nestratili. Presunuli sa do onlinu a k tipovaniu. Svedčia o tom aj čísla štátnej lotérie Tipos, ktorej eKasíno zaznamenalo 60-percentný nárast počtu hráčov.
Navyše online hazard sa pred rokom liberalizoval. Kúpiť licenciu na online kasíno už môže akákoľvek firma, nielen štát. Licencie na online hry majú aj majitelia kamenných herní ako súčasť bežnej liecencie na hazard. Hoci väčšina z nich ju zatiaľ nevyužíva, môžu zarábať aj na online hazarde.
Plošné zákazy hazardu sú skôr politický populizmus
Štát sa k hazardu správa schizofrenicky. Na jednej strane ho reguluje, ale aj sám prevádzkuje cez štátne lotériové spoločnosti. A takisto má z neho slušné príjmy. Aj mestá a obce lavírujú medzi plošným zákazom a mäkšími lokálnymi obmedzeniami.
Na jednej strane je populárne zakázať hazard úplne. Na druhej strane tým obecné kasy prichádzajú o desiatky až stovky tisíc eur z poplatkov. V čase koronových výpadkov príjmov im tieto „špinavé“ peniaze môžu chýbať. Napríklad niektoré české mestá už uvoľňujú striktné zákazy alebo vydávajú herniam výnimky.
Prebujnený hazard je naozaj pre mestá sociálny, rodinný, ale aj vizuálny problém, keďže fasády herní poriadne špatia verejný priestor. Lenže podobné problémy spôsobujú aj krčmy či bilbordy. Tie zatiaľ nikto nezakazuje úplne, ale ich rozumná regulácia je určite namieste.
