Jeho pôvodný návrh stretnúť sa v Indii nakoniec upravil do prijateľnejšej Skalice. Napriek očividnej zaneprázdnenosti J. Patka odložil niekoľko ďalších stretnutí s odôvodnením, že je to na najbližších desať rokov jediný rozhovor, ktorý poskytuje. Schaeffler ako svetová jednotka vo výrobe ložísk nemá potrebu prezentovať sa navonok, hlavné je, aby nemeckú rodinnú firmu poznali zákazníci. Patria medzi nich takmer všetky automobilky.
Aké postavenie majú slovenské závody v skupine Schaeffler?
Skalický závod je najväčším výrobným závodom v skupine Schaeffler. Závod v Kysuckom Novom Meste stále rastie a očakávam, že v počte ľudí Skalicu čoskoro aj predbehne.
Investor roka je nové ocenenie, ktoré týždenník TREND po prvý raz udelí v roku 2016 v spolupráci s KPMG ako partnerom projektu. Päticu nominovaných zostavuje redakcia, o držiteľovi titulu rozhodujú hlasovaním takisto aj osobnosti hospodárskeho života z TREND Barometra a čitatelia TRENDU a TREND.sk.
Profily nominovaných sme uverejňovali postupne od 17. augusta. Hlasovanie bolo spustené 19. októbra a skončilo sa 2. novembra. Víťaza sme vyhlásili 8. novembra na slávnostnom večeri TREND TOP 2016.
Investor roka 2016 - profily nominovaných
Čo rozhodlo o takom silnom postavení slovenských fabrík?
Za všetkým treba hľadať ľudí. Na Slovensku máme zamestnancov, ktorí sú veľmi lojálni a vysoko kvalifikovaní. Veľmi pružne reagujú na zmeny produktu či výrobných procesov. Sú navyše motivovaní ďalej na sebe pracovať a rozvíjať svoje schopnosti. Platí to pre manažment, ako aj pre ľudí vo výrobe. To nie je samozrejmosť. Chcieť byť lepší, mať lepšiu výrobu či produkt, na tom treba neustále pracovať.
Nerobíme rozdiel medzi starými a mladými zamestnancami. Nás zaujíma kvalita ľudí, ich výkonnosť a produktivita
Slovensko má silnú strojársku tradíciu. Neodchádza však know-how spolu s odchodom staršej generácie?
Nemyslím si, aj keď mladá generácia je iná, ako sme boli my. Má trochu inak nastavené priority. Sú oveľa ambicióznejší, náročnejší na pracovné podmienky, viacej dynamickí. Pri správnom riadení manažmentu sa spolu tieto generácie dopĺňajú a je len potrebné správne využiť ich synergiu. Nerobíme rozdiel medzi starými a mladými zamestnancami. Nás zaujíma kvalita ľudí, ich výkonnosť a produktivita. Čo sa hlavne zmenilo je to, že mladí ľudia sú dnes oveľa lepšie jazykovo vybavení. Kedysi bol problém aj na manažérsku pozíciu nájsť ľudí, ktorí poznali technickú nemčinu alebo angličtinu. Dnes je to bežné. Nielen v top manažmente hovoria všetci plynulo po nemecky, anglicky a sčasti aj po rusky.
Ktoré roky boli pre Schaeffler na Slovensku kľúčové?
Krízové roky 2008 a 2009. Snažili sme sa z krízy, ktorú všetci vnímali ako nevýhodu, spraviť výhodu. V tomto období sa stratilo štyridsať percent trhu a firmy začali prepúšťať. My sme sa dohodli s odbormi v oboch závodoch na viacerých opatreniach. Tým najdôležitejším bolo zníženie miezd o pätinu. Vtedy sa ukázala morálna sila tunajších ľudí. Lebo na tento krok pristúpili všetci, od ľudí vo výrobe až po manažment. Keď potom prišli prvé nové zákazky a trh sa začal zobúdzať, my sme boli pripravení. Tí ľudia tu boli a mohli hneď pracovať na nových projektoch.
Ako ste ľuďom komunikovali zníženie platov?
Mzdy sme znížili na obdobie štyroch až piatich mesiacov. V tom čase som komunikoval s každým človekom. Sedeli sme v skupinách do dvesto ľudí, každý mal možnosť pýtať sa. Všetkým som vysvetľoval, aká je situácia, čo sme spravili a čo ešte musíme urobiť. Vtedy sa ukázala morálna sila a lojalita našich zamestnancov. V Skalici nepodpísali dodatok k zmluve dvaja alebo traja ľudia. Na druhej strane, firma to zamestnancom neskôr vrátila. Nebolo to jednoduché obdobie. Transformovali sme všetky materiálové toky, optimalizovali produkciu, začali sme zavádzať prvky štíhlej výroby. Odvtedy kontinuálne rastieme.
V priemere investuje Schaeffler na Slovensku ročne sedemdesiat miliónov eur.
Naše investície sú zamerané predovšetkým na technológie a výrobné zariadenie. To je asi najväčšia časť investícií. Okrem toho investujeme tiež do budov. V októbri spustíme výstavbu nového logistického centra v závode v Skalici, pričom investičný objem je trinásť miliónov eur. Logistické centrum na Kysuciach sme dostavali tento rok.
Jaroslav Patka (42)
Zdroj: Maňo Štrauch
Vyštudoval Materiálovo-technologickú fakultu Slovenskej technickej univerzity v Trnave. Pre skupinu Schaeffler pracuje v rôznych funkciách od roku 1996. V rokoch 2003 až 2007 pôsobil v Nemecku, kde ako riaditeľ viedol závod FAG vo Wuppertali. Po návrate na Slovensko v roku 2007 prevzal zodpovednosť za závod Schaeffler Skalica ako konateľ a riaditeľ podniku. Od roku 2009 pôsobí ako konateľ a riaditeľ aj v závode Schaeffler Kysuce a od roku 2015 ako konateľ obchodnej spoločnosti Schaeffler Slovensko. Popri tom má v spoločnosti Schaeffler pozíciu Chief Operation Officer pre región Európy a subregión Indie.
Prečo investujete tak veľa práve do technológií?
Najmä preto, že Schaeffler si chce udržať vysoký operatívny štandard, čo znamená, že chceme byť vysoko produktívni a flexibilní a udržať si náklady. Investície používame na nové projekty a produkty, ale aj na revitalizáciu výrobného parku a zariadení. Musíme stále obnovovať technológiu, keďže niektoré stroje sú zastarané, technologicky či morálne. Pri objemoch výroby s tržbami vo výške pol miliardy eur potrebujete pre oba závody minimálne sedemdesiat až osemdesiat miliónov eur ročne. Okrem nákupu nových strojov máme svoje vlastné oddelenie, ktorého úlohou je stavať špeciálne riešenia technologických zariadení s hlavným zameraním na zvyšovanie produktivity výroby.
Je ťažké presvedčiť vedenie skupiny Schaeffler, aby tu pravidelne investovali taký balík prostriedkov?
Dôvera vlastníkov vychádza z toho, že sme v meraní výkonnosti dlhodobo na špici v porovnaní s inými závodmi. Vďaka tomu vieme presvedčiť centrálu, že Slovensko je tým správnym miestom, kam umiestniť investície. Nešlo by to však bez zvládnutia tvrdých cieľov a merateľných výsledkov.
Darí sa vám získavať aj sofistikovanejšie projekty?
Rastieme prirodzenou cestou, čo znamená, že ak rastie trh s výrobkami, ktoré tu produkujeme, rastieme aj my. Rastieme však aj vďaka tomu, že dostávame dôveru pri nových technológiách. Kysucký závod sa stal technologickým centrom výroby kolesových ložísk v rámci celej skupiny Schaeffler. To znamená, že sú nositeľmi know-how výroby kolesových ložísk. Skalica je zase centrom pre výrobu ložísk do spojok. Od krízy sa slovenské fabriky stali vedúcimi závodmi v určitých produktoch a technológiách.
Rastie vaša firma aj vďaka tomu, že získava kompetencie v oblasti vývoja?
Áno. Za posledné obdobie sme vytvorili do šesťdesiat miest vo výskume a vývoji v oboch závodoch. Ide o konštruktérov, projektových manažérov alebo aplikačných technikov. Na Kysuciach máme aj vlastnú skúšobňu, kde ložiská skúšame pre naše potreby, ako aj pre centrálu v Nemecku.
Na Kysuciach máme aj vlastnú skúšobňu, kde ložiská skúšame pre naše potreby, ako aj pre centrálu v Nemecku
Je v rámci koncernu konkurencia aj medzi jednotlivými krajinami v snahe získať nové investície?
Je to tvrdý biznis. Nie je to o sympatiách, ale o číslach. Je čoraz zložitejšie získať do našich závodov nový produkt. Máme konkurenciu v podobe závodov v Nemecku, Maďarsku, Rumunsku, Číne, kde sú tiež šikovní ľudia.
Akú rolu v tomto procese hrá to, že ste šéf výroby pre všetky závody Schaeffleru v Európe a Indii?
Človeku je vždy to Slovensko bližšie. Možno to zohráva nejakú úlohu. Ale náš biznis je taký tvrdý, že si musím dávať pozor na nejaké osobné sympatie. Aj momentálne sa hľadá v rámci východnej Európy miesto pre nový závod koncernu Schaeffler zodpovedajúci veľkosťou fabrike v Skalici. Medzi poslednými piatimi krajinami je aj Slovensko, ktoré tak súperí s Poľskom, Maďarskom, Rumunskom a Srbskom. Slovensko má veľkú šancu tú investíciu získať. Rozhodnutie má padnúť do konca tohto alebo začiatkom budúceho roka. Rokujeme s jednotlivými vládami a aktuálne pripravujeme stretnutie aj v rámci Slovenska.
Kde však umiestniť fabriku so štyritisíc zamestnancami, keď výrobné podniky trápi akútny nedostatok ľudí?
Ľudia podľa mňa sú. Musíme však na Slovensku dokázať pritiahnuť mladých zo zahraničia domov. Aj naďalej sú tu regióny, kde nezamestnanosť prekračuje dvanásť percent. Často sa hovorí, že mnoho nezamestnaných je nepoužiteľných pre pracovný trh. Ja by som to tak nevidel. My si rekvalifikujeme ľudí. Som presvedčený, že v okresoch Lučenec alebo Rožňava je určite priestor na takýto veľký závod.
Ako presvedčiť ľudí, aby sa vrátili na Slovensko?
Našou povinnosťou je motivovať mladých ľudí, aby začali budovať svoju kariéru na Slovensku ihneď po ukončení štúdia. Sme svedkami toho, že sa nám to často nedarí a mladí odchádzajú do zahraničia. Mali by sme im však vytvoriť také podmienky na domácom pracovnom trhu, ktoré ich budú motivovať k návratu späť. Na Slovensku je školstvo dotované štátom a malo by byť v záujme štátu a zamestnávateľov nastaviť také podmienky, aby sa financie vložené do vzdelávania vrátili v podobe kvalifikovanej pracovnej sily, vzdelanej mládeže, ktorá zostáva v našej krajine.
Je školstvo na Slovensku kvalitné?
S aktuálnym stavom sme nespokojní, keďže nastavenie slovenského školstva nekopíruje potreby priemyslu na Slovensku. So školami každopádne spolupracujeme. Musím povedať, že som bol príjemne prekvapený tým, na akej úrovni je Žilinská univerzita, Slovenská technická univerzita, Materiálovotechnologická fakulta STU v Trnave. To sú školy, ktoré chcú, pracujú na sebe a vyvíjajú sa. Pokiaľ ide o stredné školy, Schaeffler má výbornú spoluprácu so školami v Skalici a okolí. Spolupracujeme s gymnáziami, odbornými školami. To isté platí aj pre kysucký závod, kde máme dobrú spoluprácu so školami v Čadci aj v Kysuckom Novom Meste. Sme zapojení v duálnom vzdelávaní.
Je Slovensko ešte stále atraktívna krajina pre nové zahraničné investície?
Slovensko je pre investovanie stabilným prostredím, a to vďaka členstvu v EÚ a prijatím eura. Samozrejme, je vždy čo zlepšovať. Nie sme spokojní so stavom súdnictva, prílišnou byrokraciou v štátnej správe, cestnou infraštruktúrou, neustále sa meniacou legislatívou, ktorá je veľmi skostnatená, s čím sa stretávame pri stavbe logistického centra v Skalici. Môžeme byť nespokojní, ale môžem konštatovať, že Slovensko je pre Schaeffler stabilná krajina. Keby bolo prostredie nestabilné, neboli by sme tu a nerástli by sme. Osobne si myslím, že Slovensko je krajina, kde sa dajú a vyplatia realizovať nové investície.
Schaeffler je tretí najväčší súkromný zamestnávateľ
Sú tretím najväčším súkromným zamestnávateľom na Slovensku, piatou najväčšou firmou v strojárstve podľa tržieb a každý rok v priemere preinvestujú zhruba sedemdesiat miliónov eur. Napriek tomu zostávajú pre bežných ľudí neznámou firmou. Reč je o spoločnosti Schaeffler na Slovensku.
Vysoká pridaná hodnota
Svetová jednotka vo výrobe ložísk prišla na Slovensko tesne po roku 1989, keď v Skalici založila závod jednej zo svojich troch značiek INA. O desať rokov neskôr pridal Schaeffler aj ďalšiu fabriku INA v Kysuckom Novom Meste.
Dnes v dvojici závodov zamestnáva dokopy takmer 9,5 tisíca ľudí a plánuje ďalší rast. Viac zamestnancov má zo súkromnej sféry už len košický U.S. Steel a automobilka Volkswagen Slovakia. Konsolidované tržby Schaeffleru Slovensko skončili vlani tesne pod hranicou jednej miliardy eur, keď medziročne stúpli o desatinu na 965 miliónov eur. Okrem trojice automobiliek skončil v strojárstve vyššie už len juhokórejský dodávateľ Mobis Slovakia.
Význam oboch fabrík Schaeffler sa dal dlho tušiť. No až keď firma poskytla za vlaňajšok prvýkrát konsolidované výsledky, sa ich veľkosť ukázala naplno. Okrem tržieb a počtu zamestnancov zaujme aj pridaná hodnota. Tá sa v uplynulom roku vyšplhala na takmer tristo miliónov eur, čo predstavuje tridsaťpercentný podiel na tržbách. Investície dosiahli osemdesiat miliónov eur, čo je po Volkswagene druhá najvyššia hodnota v strojárstve.
Ako sa už pri tunajších podnikoch pomaly stáva zvykom, aj v skupine Schaeffler patria slovenské fabriky na úplnú špičku. Tá skalická je najväčším výrobným podnikom v celej skupine, Kysucká sa na ňu doťahuje. Veľkú dôveru centrály ilustruje neustály prísun nových investícií a spolu s nimi aj čoraz širšie portfólio kompetencií. Samotné investície pritom nie sú na prvý pohľad také viditeľné ako pri niektorých iných firmách, kde vyrastajú nové výrobné haly. Ich gro smeruje predovšetkým do nových strojov spojených s príchodom nových projektov. Vďaka tomu sú tunajšie závody lídrami v určitých produktoch a technológiách.
Zdroj: Schaeffer
Často pritom do fabrík prichádzajú špecializované stroje, ktoré si slovenský Schaeffler vyvíja a vyrába sám na mieru. Cena jedného takého stroja sa šplhá až k piatim miliónom eur, no najmä ich konštruovanie na domácej pôde prináša do závodov jedinečné know-how a opäť len posilňuje ich postavenie v skupine.
Z veľkých investícií možno spomenúť ešte výstavbu logistickej haly v kysuckej fabrike, ktorá sa dokončila v minulom roku. Aktuálne sa Schaeffler pustil do výstavby logistickej haly aj v Skalici, dokončená má byť v polovici budúceho roka. Cieľom je sfinalizovať materiálový tok v závode až po doručenie zákazníkovi. Firmy v automotive dnes v snahe znížiť skladové zásoby tlačia dodávateľov do čo najpresnejších dodávok.
Vývojové aktivity
V prípade slovenského Schaeffleru nemožno obísť ani dôraz na vývoj. V Skalici aj v Kysuckom Novom Meste pracuje v súčasnosti viac ako pol stovka vývojárov. Schaeffler Kysuce sa navyše stal centrom pre témy digitálneho podniku a bude poskytovať služby pre sesterské závody koncernu v strednej a východnej Európe.
Tým sa uzatvára kompletný výrobný reťazec, keď majú slovenské fabriky v rukách vývoj časti produktov, ich výrobu a k tomu si produkujú aj vlastné stroje. Silnú dôveru v slovenské závody ilustruje fakt, že na ich čele stojí Skaličan Jaroslav Patka, ktorý je zároveň zodpovedný za závody skupiny Schaeffler v celej Európe a v Indii, čo zahŕňa viac ako pol stovku podnikov. A kto pozná reálie v nemeckých firmách, ocení aj to, že skalická aj kysucká fabrika majú čisto slovenský manažment.
Ešte väčšie zakorenenie výroby na Slovensku zabezpečilo aj otvorenie finančného servisného centra v Žiline, ktorého vznik podporil pred dvoma rokmi investičným stimulom aj štát. Na starosti má najmä slovenské závody, no služby poskytuje aj ostatným podnikom v Európe.
Partneri projektu: