Odchod lekárov z nemocníc, ktorí dali výpovede, by po uplynutí ich výpovednej lehoty pre mnohé zariadenia znamenal vážne komplikácie, a to už od januára budúceho roku. Ak sa teda vláda s Lekárskym odborovým združením nedohodne a lekári by svoje výpovede nestiahli.
„Rozsah dosahu by bol v nemocniciach rozličný a závisel by od počtu a štruktúry, teda odbornosti lekárov vo výpovediach v jednotlivých zariadeniach a oddeleniach,“ myslí si zdravotnícky analytik a šéf INEKO Dušan Zachar.
Ako dodal prezident Asociácie nemocníc Slovenska Marián Petko pre rádio Expres, ide zväčša o kardiológov, chirurgov či gynekológov, respektíve lekárov z kľúčových akútnych oddelení, ktorých nie je možné nahradiť. „Nemôže ísť ambulantný chirurg alebo ambulantný obvodný lekár pracovať na urgentný príjem, pretože má inú špecializáciu a nie je schopný starať sa o pacientov v akútnom stave. Čiže tvrdenie, že 3 300 lekárov nie je tak veľa z ich celkového množstva na Slovensku, je omyl, ktorý by sme v januári veľmi silno pocítili,“ povedal M. Petko s tým, že v prípade, ak by skolabovali kľúčové oddelenia veľkých nemocníc, neexistovala by alternatíva, ktorá by situáciu vyriešila. Veľká časť pacientov by však zahltila ambulantnú sféru. „Ambulancie už teraz praskajú vo švíkoch. Neviem si predstaviť, čo by nastalo, keby nemocnice padli, a snažím sa na to nemyslieť. Verím, že sa situácia vyrieši,“ reagovala pneumologička Katarína Dostálová na konferencii Zdravotnícky manažment 2024, ktorú organizoval týždenník Trend.
Z právneho hľadiska má každý zamestnanec právo podať výpoveď bez toho, aby zamestnávateľovi oznámil dôvod. Následne podľa zákona plynie dvojmesačná výpovedná lehota, ktorú musí zamestnanec riadne odpracovať. Po jej uplynutí sa preruší pracovnoprávny vzťah.
Ako vníma situáciu právnik
Lekár a advokát spoločnosti Kinstellar Peter Kováč pripomína, že hromadné výpovede lekárov neprichádzajú prvýkrát. „Keď sa na to pozrieme, tak základná zásada je, že opakovaný fór je hlúpy fór. A tento fór sa opakuje už tretíkrát. Už to prestáva byť zaujímavé,“ povedal na konferencii Zdravotnícky manažment 2024 s tým, že od podávania hromadných výpovedí lekárov v roku 2011 a v roku
2022 sa však legislatívne podmienky trochu zmenili.
Ako Peter Kováč dodáva, každá takáto kríza je v podstate príležitosťou. A ak by štát chcel zatvoriť malé neefektívne nemocnice, tak tým, že zdravotníci dajú výpovede, z právneho hľadiska zamestnávatelia, teda nemocnice nemusia odchádzajúcim lekárom platiť odstupné. „Čiže to je lacnejšie,“ podotkol.
„Mnoho lekárov si neuvedomuje ďalšie dôležité podmienky. A preto neverím, že tie výpovede myslia vážne. Pretože mnohí tvrdia, že ich podávajú zo solidarity. Solidarita je síce fajn, no ak sa pozbiera kritická masa, môže nastať problém. Ak si však lekári myslia, že po uplynutí výpovednej lehoty sa nič nestane a skončia na úrade práce, musím podotknúť, že ich tam s najväčšou pravdepodobnosťou bude čakať ponuka zamestnania a pokojne sa môže stať, že úrad práce ich pošle práve k ich bývalému zamestnávateľovi,“ vysvetľuje lekár a advokát s tým, že ak majú lekári aj iný pracovný pomer, strácajú podporu v nezamestnanosti od štátu.
Ako môže zakročiť štát
Ako podotkol analytik Dušan Zachar, štát môže pristúpiť k ochranným opatreniam, ktoré by pomohli situáciu v krátkodobom horizonte sanovať. Napríklad vyhlásením núdzového stavu, nariadením pracovnej povinnosti či dôslednou kontrolou práceneschopnosti protestujúcich lekárov. Vláda by mohla zároveň pozvať zahraničných lekárov do slovenských nemocníc.
Situáciu spojenú s hromadnými výpoveďami lekárov štát počas vlády Ivety Radičovej v roku 2011 riešil práve vyhlásením núdzového stavu. V tom čase reálne odišlo z nemocníc asi 1 200 lekárov. Vtedajší minister zdravotníctva predložil na mimoriadnom rokovaní vlády návrh na vyhlásenie núdzového stavu, ktorý sa vzťahoval na lekárov, ktorí podali výpovede a plynula im výpovedná lehota. Núdzový stav sa vtedy týkal šestnástich poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti a trval od 29. novembra 2011 do 8. decembra. Postupná realizácia opatrení, ktoré vyplývali z memoranda vlády k riešeniu požiadaviek lekárskych odborárov, totiž dospela do stavu, keď už nebolo potrebné núdzový stav naďalej udržovať.
„V každom prípade štát má dokonca možnosť prijať legislatívu v skrátenom legislatívnom konaní. Takže sa pokojne môže stať, že do zákona pribudne formulka, že ústavná zdravotná starostlivosť sa poskytuje vo forme nepretržitej prevádzky. To znamená, že sa budú rozdeľovať zmeny. A ak pracovná zmena pripadne napríklad na štátny sviatok, tak má zamestnanec právo na príplatky. Táto alternatíva tiež môže ušetriť zdroje,“ podotýka advokát P. Kováč.
Isté možnosti pri riešení krízovej situácie majú aj nemocnice. Podľa šéfa INEKO môžu rokovať so zamestnancami a motivovať ich rôznym spôsobom, aby v pracovnom vzťahu zotrvali. Rovnako sa môžu obzerať po nových zamestnancoch na trhu práce, inzerovať v zahraničí či optimalizovať a automatizovať procesy, aby neboli také náročné na personál.
Výpovede bude riešiť vláda
Lekárski odborári ohlásili hromadné výpovede lekárov v čase, keď vláda rozhodla o konsolidácii verejných financií. Tá sa má dotknúť aj platov lekárov. Šéf odborárov Peter Visolajský však tvrdí, že dôvodom hromadných výpovedí nie sú platy, ale stav slovenského zdravotníctva a nenapĺňanie memoranda, ktoré uzavrelo LOZ s vládou Eduarda Hegera koncom roka 2022.
„Nepoznám systém zdravotníctva vo svete, ktorý by sa zlepšil tým, že by lekári z neho odišli. Nerozumiem tomu, či 62 eur v čistom je dostatočný dôvod na to, aby sme ohrozovali pacientov. Ostatným zamestnancom štátnej správy sa tie platy zvýšia presne o nula percent. Odporúčam, aby išli lekári za paňou, ktorá sedí v klientskom centre a má plat 700 eur v hrubom, a povedali jej, že ju odmietnu ošetriť len preto, lebo nedostanú 62 eur v čistom,“ povedal pre TA3 predseda strany Hlas Matúš Šutaj Eštok.
Ako dodal prezident Asociácie nemocníc Slovenska Marián Petko, memorandum, na ktoré sa lekárski odborári odvolávajú, podpísala vláda Eduarda Hegera a nie minister zdravotníctva. Preto predpokladá, že hromadné výpovede lekárov napokon bude musieť riešiť vláda na čele s premiérom Robertom Ficom.
Tento rok podalo výpovede viac ako 3 300 lekárov naprieč celým Slovenskom. Lekári tak vyjadrujú nespokojnosť so situáciou v zdravotníctve. Šéf lekárskych odborárov Peter Visolajský pohrozil, že lekári začnú podávať aj výpovede z nadčasovej práce, ak s odborármi nebude minister zdravotníctva Kamil Šaško rokovať. Lekári sú ochotní stiahnuť výpovede iba v prípade, ak vláda na čele s Robertom Ficom začne plniť ich požiadavky, ktoré sformulovali v memorande v roku 2022 počas vlády Eduarda Hegera a vládna garnitúra potvrdí, že nebude pristupovať k transformácii štátnych nemocníc na akciové spoločnosti.
Hromadné výpovede podávali lekári naposledy v októbri 2022 počas vlády Eduarda Hegera. Výpovede podalo v tom čase viac ako 2 100 lekárov a viaceré nemocnice začali rušiť plánované operácie. Rovnako aj vláda Eduarda Hegera zvažovala vyhlásenie núdzového stavu. Ministerstvo zdravotníctva na čele s Vladimírom Lengvarským lekárom vyčítalo, že podávajú hromadné výpovede iba v čase vládnutia stredopravicových kabinetov a že počas vlády Smeru a následne Hlasu hromadnými výpoveďami nehrozili. Pred uplynutím výpovednej lehoty však lekári s vládou napokon dospeli k dohode na ich požiadavkách.
