Saskia Repčíková: V školstve prežije len optimista

Chcú dotlačiť politické strany k tomu, aby sa začali vážne zaoberať problémami vzdelávania. Jedna z aktivistiek je aj šéfka Asociácie súkromných škôl a školských zariadení Saskia Repčíková.

Prečo sa dali známi ľudia z oblasti školstva dohromady a spustili kampaň A dosť!?

Cieľom je upozorniť na kritický stav v školstve, ktoré sa dostalo do bodu, že ak sa neudeje žiadna zmena, v spoločnosti sa bude dramaticky prehlbovať nezamestnanosť a rásť kriminalita. Už teraz máme štvrtinu mladých ľudí v najohrozenejšej skupine – nepracujú, neštudujú ani sa nerekvalifikujú a toto množstvo sa nízkou úrovňou vzdelanosti bude zväčšovať. Aj keď je veľa učiteľov a škôl s vynikajúcimi výsledkami, ako celok školstvo u nás nefunguje.

Prečo je to také zlé?

Máme tretinu pätnásťročných mladých ľudí z verejných škôl, ktorí sú v medzinárodnom testovaní PISA len na prvej zo šiestich úrovní čitateľskej a matematickej gramotnosti. To znamená, že ako dospelí nebudú rozumieť napríklad praktickým financiám, úverovým podmienkam, nebudú chápať cudzie výrazy a svoje záväzky v zmluvách.

Čo s tým?

Nie je dobré, ak sa v školstve často striedajú ministri v jednom volebnom období a program v tejto oblasti tvorí len jedna politická strana, či už sama alebo v koalícii. Cieľom iniciatívy preto je, aby sa stalo školstvo prioritou v programe vlády. Chceme priviesť politikov k jednému stolu tak, aby sa zhodli na kľúčových riešeniach a program v kapitole školstva tvorili odborníci nezávisle od straníckej príslušnosti. Nech je to nadčasová stratégia, aby ktokoľvek, kto príde k moci, mohol nastúpiť do rozbehnutého vlaku.

Prečo je školstvo na okraji záujmu politikov, veď sa týka všetkých?

Od roku 1989 mala každá vláda v programe školstvo ako prioritu a možno aj s dobrým úmyslom, ale výsledky vypovedajú o inom. Školstvo nemá stratégiu, nevieme sa zhodnúť na tom, aké školy chceme mať.

Majú pripravovať deti na uplatnenie sa v súčasnej štruktúre hospodárstva, alebo na meniaci sa svet a niekoľkonásobnú zmenu profesie? Majú klásť dôraz na základný súbor kľúčových vedomostí, alebo skôr na tvorivosť, adaptabilitu, tímovú prácu a schopnosť celý život sa učiť?

Keď podobná celospoločenská diskusia o tvorivosti a výchove k inováciám prebiehala v Anglicku, poveril parlamentný výbor nezávislých odborníkov na čele s Kenom Robinsonom, aby vypracovali stratégiu, ako dostať kreativitu do škôl. Stratégia od roku 2000 úspešne funguje a Británia je lídrom v kreatívnom priemysle. My sme zatiaľ nedokázali zainteresovať do vzdelávania politikov, odborníkov ani rodičov. Rodičia chodia do školy kvôli svojim deťom menej ako s autom do servisu.

Na stránke kampane A dosť! boli fotografie ministrov školstva, zaslúžil sa niektorý z nich o rozvoj školstva?

Najviac práce urobili tesne ponovembroví ministri – profesori Kováč a Pišút, ktorí sa obklopili najlepšími ľuďmi, ako boli napríklad vynikajúci pedagóg matematiky Milan Hejný, a spolu urobili veľké zmeny. Dodnes si myslím, že minister školstva je viac ako politikom, mal by byť vynikajúcim lídrom tímu odborníkov.

Druhá veľká zmena nastala za ministra Jána Mikolaja – v roku 2008 vyšiel nový školský zákon, ktorý zjednotil roztrieštenú školskú legislatívu. Školy dostali väčšiu slobodu pri tvorbe vlastných vzdelávacích programov a vlastnej profilácii. Toto bol dobrý zámer, len bol nepripravený, vniesol do školstva chaos a vyvolal veľký odpor učiteľov.

Prečo?

Museli napríklad počas letných prázdnin bez akejkoľvek odbornej pomoci tvoriť školské vzdelávacie programy, ktoré majú stovky až tisíce strán. Učiteľov štát nadlho zablokoval voči akýmkoľvek reformám. Legislatívne zmeny, ktoré prišli potom, úplne popreli zmysel školského zákona. Dali nové kompetencie napríklad samosprávam, ktoré vniesli do školstva nesystémové prvky.

Oslovili ste aj jednotlivé strany, ktoré kandidujú vo voľbách. Sú ochotné diskutovať s odborníkmi?

Zo strán, ktoré by sa mohli dostať do parlamentu, zareagovali pozitívne všetky. Pri stretnutí minister aj štátna tajomníčka prejavili ochotu zapojiť aktérov kampane do diskusií o predkladaných koncepčných dokumentoch. Po voľbách sa však karty rozdávajú nanovo, a tak podstatné budú činy, nie predvolebné sľuby.

Práve Smer-SD mal jedinečnú šancu zmeniť školstvo, keďže mal sám väčšinu v parlamente. Využil príležitosť?