Poskytovatelia služieb majú klienta pod drobnohľadom. Poznajú jeho dlhodobú spotrebu, zvyklosti či rezervy. Detailné informácie o správaní zákazníka dávajú firmám do rúk tromfy, aby mohli ušiť ponuku klientovi čo najviac na mieru a uspeli tak v konkurenčnom boji. Spotrebiteľ si môže vyberať a keď má pocit, že za služby platí priveľa, bez väčších problémov vymení dodávateľa za iného, s výhodnejšou ponukou.
Takto akosi to už dnes bežne funguje na trhu mobilných telekomunikačných služieb. O pár rokov by podobné zmýšľanie nemuselo byť cudzie ani pri dodávkach elektriny. Cesta k úsporám a nižším účtom povedie cez inteligentné meradlá, vďaka ktorým odberateľ dostane dáta o svojej spotrebe častejšie ako dnes, čo mu umožní vedome šetriť prúd aj peniaze. To je len jeden z benefitov nových zariadení, ktorých nasadenie sa na Slovensku chystá v nasledujúcich rokoch.
Už nie či, ale ako
Pre štyri pätiny z odberných miest, pre ktoré je to opodstatnené, sa to udeje do konca roka 2020. Tak znie požiadavka európskej smernice na inštaláciu inteligentných meracích systémov. Zariadení, od ktorých sa očakávajú výhody nielen pre odberateľov, ale aj pre distribútorov elektriny a dodávateľov. Vďaka nim získajú viac informácií, než dokážu poskytnúť súčasné konvenčné meradlá. Nové zariadenia budú schopné elektronicky „na diaľku“ vysielať a prijímať údaje o spotrebe či stave siete. Sú predpokladom budovania inteligentných sietí, takzvaných smart grids.
Členské štáty EÚ mali najneskôr vlani v septembri predložiť Európskej komisii analýzu, z ktorej vyplýva, pre ktorých odberateľov sa v ich konkrétnych podmienkach nasadenie nových elektromerov vyplatí. Zatiaľ čo ešte pred rokom Slovensko odpoveď nepoznalo, dnes už nie je otázka, či sa budú inteligentné meradlá do domácností pod Tatrami osádzať, ale ako to urobiť.
Podľa analýzy Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), ktorú Slovensko poslalo do Bruselu ako referenčný materiál, sa majú inteligentné meradlá inštalovať na odberné miesta s ročnou spotrebou elektriny nad štyri megawatthodiny (MWh). Ide predovšetkým o domácnosti vo väčších rodinných domoch, prípadne v nadštandardných bytoch. S panelákmi sa zatiaľ masovo nepočíta, pretože pri spotrebe bežného bytu by sa inteligentné meradlo montovať neoplatilo. V priemere slovenská domácnosť spotrebuje za rok zhruba 2,5 MWh elektriny.
Štatisticky to vychádza tak, že inteligentné meradlá má mať do konca roka 2020 viac ako šesťstotisíc odberných miest, čo je necelá štvrtina z celkového predpokladaného počtu. Títo odberatelia ukroja zhruba 53 percent z ročnej spotreby v krajine. O výmenu súčasných zariadení za modernejšie sa postará trojica regionálnych distribútorov elektriny.
Slovensko analyzovalo aj zavedenie inteligentných meradiel v plynárenstve. Tam sa však ich nasadenie javí ako neefektívne.
Plusy najmä pre spotrebiteľa
Najväčší prínos inteligentných meradiel môžu podľa analýzy ÚRSO očakávať koncoví odberatelia elektriny. Tým, že získajú aktuálne údaje o spotrebe, budú ju vedieť odložiť na čas, keď to bude pre nich výhodnejšie. Nadobudnú jasný prehľad o tom, koľko prúdu im „zožerie“ konkrétny spotrebič, čo vytvorí príležitosť na cielenejšie šetrenie elektrinou. Otázne je, do akej miery budú domácnosti k takémuto správaniu motivované. Analýzy aj doterajšie praktické skúsenosti z iných krajín potvrdili, že odberateľ dokáže vedome usporiť len približne 1,5 percenta spotrebovanej energie. Účty sa budú dať osekať tým viac, čím drahšia bude elektrina.
Plnohodnotné využívanie inteligentného merania elektriny na Slovensku je ešte hudbou budúcnosti. Na trhu zatiaľ nie sú reálne dostupné inteligentné spotrebiče (práčky alebo umývačky riadu), ktoré vie majiteľ obsluhovať na diaľku a využívať tak možnosť zapnúť ich vždy vtedy, keď mu dodávateľ núka lacnejšiu elektrinu. Domácnosti, ktoré si už užívajú komfort takýchto pokrokových technológií, na druhej strane zrejme príliš neriešia výšku účtov za elektrinu.
Hmatateľné prínosy očakávajú od inteligentných meradiel distribútori elektriny. Tým, že umožnia odpočet stavu elektromeru na diaľku, odpadnú im náklady na fyzické zisťovanie spotreby odberných miest a získajú pritom presné fakturačné údaje. Nezanedbateľný prínos sa črtá v eliminácii strát pri distribúcii elektriny. Inteligentné meradlá dokážu zaznamenať manipuláciu s prístrojom alebo čierny odber elektriny, čo sú prípady, keď dochádza k takzvaným netechnickým stratám. Ďalšie vznikajú pri samotnom prenose elektriny. Distribučky budú navyše vedieť na diaľku odpojiť aj zapnúť konkrétneho odberateľa elektriny a riadiť takto celú distribučnú sieť. Rýchlejšie a dôkladnejšie identifikujú poruchy v sieti aj ich rozsah.
Inteligentné meradlá núkajú príležitosti i dodávateľom elektriny. Keďže sa na nich dá nastaviť viac taríf, môžu zabojovať o zákazníka cenovo výhodnými „balíkmi“ elektriny. Výhodnejšiu jednotkovú cenu napríklad poskytnú zákazníkovi skôr alebo na dlhší časový úsek dňa než konkurencia. Promptné údaje o stave meradiel u klienta im zabezpečia presnejšie podklady na fakturáciu. Ušetria tak na komunikácii. Vďaka online meraniu spotreby sa vytvoria podmienky na rýchlejšiu zmenu dodávateľa elektriny, čo pomôže rozhýbať trh.
Koľko vyjdú meradlá
Nasadenie inteligentných meradiel si podľa analýzy ÚRSO vyžiada investíciu vo výške 90 až 94 miliónov eur, ktorá sa rozloží na viacej rokov. S návratnosťou sa počíta v roku 2019 alebo 2020 podľa toho, aký postup sa pri montovaní prístrojov použije. Skorší termín vychádza pri progresívnom scenári, ktorý počíta s rýchlejším nasadzovaním než lineárny scenár s každoročne rovnakým počtom nových meradiel.
Montáž inteligentných meračov budú financovať distribučky. Náklady by si však mali preniesť do koncových cien elektriny v rámci balíka investícií, ktorý uznáva regulátor ako oprávnený náklad. „Chceme to urobiť tak, aby to nemalo žiadny dosah na koncové ceny elektriny,“ hovorí Ján Petrovič, generálny riaditeľ sekcie energetiky na ministerstve hospodárstva.
ÚRSO v analýze kalkuloval s nákladmi na jedno meradlo v závislosti od typu necelých 113 eur alebo zhruba 140 eur. Najväčší podiel má samotný nákup zariadenia a inštalácia. V sume sú zahrnuté už aj odhadované prevádzkované náklady na komunikáciu a informačné systémy vo výške osem eur. Celkové predpokladané ročné prínosy po zavedení inteligentného meracieho systému a inštalácie meradiel vyšli na 36 eur za kus.
Distribútori v príprave
Distribučné spoločnosti sa už nejaký čas na inteligentné meranie pripravujú. Najväčšia z nich, Západoslovenská distribučná, doposiaľ realizovala dvojicu pilotných projektov, do ktorých investovala zhruba stotisíc eur. Zatiaľ netestovala správanie zákazníkov a nezisťovala ani predpokladané úspory, ktoré má zavedenie inteligentných meracích systémov priniesť, ale venovala sa predovšetkým skúšaniu technológií. V distribučnej oblasti Západoslovenskej energetiky (ZSE) majú v súčasnosti približne osemtisíc odberných miest s diaľkovým odpočtom a meraním s funkcionalitou podobnou inteligentným meracím systémom.
Už v roku 2005 začala s inštaláciou inteligentných meradiel u odberateľov Východoslovenská distribučná (VSD). V súčasnosti touto technológiou monitoruje približne 57 percent spotrebovanej elektriny. Pilotný projekt spoločnosť zaviedla pred dvoma rokmi. „Naše výsledky potvrdili, že úspora energie nepresahuje v priemere 1,5 percenta,“ poznamenala o. i. hovorkyňa VSD Andrea Danihelová. Na východe Slovenska dodnes vybavili inteligentnými meradlami viac ako päťtisíc odberateľov vo všetkých spotrebiteľských kategóriách, od domácností až po veľké podniky.
Pilotný projekt vyhodnocuje aj distribútor zo skupiny Stredoslovenskej energetiky (SSE).
Vyhodnotenie o dva roky
Nasadenie inteligentných meracích systémov predpokladá nový zákon o energetike, ktorý je účinný od minulého roka. Technické detaily k zavádzaniu novinky prinesie vyhláška, na ktorej príprave pracujú experti. Očakáva sa, že do platnosti vstúpi v letných mesiacoch. Okrem toho ministerstvo hospodárstva chystá ešte koncepciu zavádzania systémov, v ktorej načrtne aj časové rámce nasadzovania meradiel, a osobitný pilotný projekt.
Elektroenergetici diskutujú o tom, či je hranica štyroch megawatthodín pre prvú vlnu zavádzania nových meradiel nastavená ideálne. Zástancovia plošného rozšírenia upozorňujú na to, že nasadenie na všetky odberné miesta bez rozdielu výšky spotreby by prinieslo úspory plynúce z nákupu väčšieho počtu meradiel. Navyše by odpadli náklady paralelnej prevádzky starého a nového spôsobu merania.
Navrhnutý scenár nasadzovania meradiel sa môže po dvoch rokoch meniť. ÚRSO v závere analýzy avizuje prehodnotenie toho súčasného. Očakáva, že v priebehu zavádzania inteligentných meracích systémov budú ceny jednotlivých komponentov klesať, čím sa vytvorí priestor na úpravu hranice spotreby elektriny. Môže sa teda stať, že meradlá sa napokon budú montovať aj odberateľom s nižšou spotrebou než štyri megawatthodiny ročne.
Článok vyšiel v TREND + inteligentná energia, ktorá je súčasťou aktuálneho vydania TRENDU 8/2013.
Ilustračné foto - Profimedia.cz
