Je však zrejme len otázkou času, kedy zo Slovenska začne odchádzať viacero firiem.
Doteraz sme boli zvyknutí najmä na správy o príchodoch nových a rozširovaní existujúcich investorov. Lenže Slovensko už nie je tou krajinou s lacnou pracovnou silou, akou bolo posledných dvadsať rokov.
Tento potenciál sa logicky vyčerpal a je to tak správne. Rozhodnutie Samsungu je potrebné vnímať skôr ako reputačné riziko. Vysiela totiž signál, že juhokórejskému koncernu sa neoplatilo presunúť na Slovensko činnosť s vyššou pridanou hodnotou, ktorých má vo svojom portfóliu viacero. Prípadne umiestniť sem perspektívnejšiu výrobu, ako je napríklad produkcia komponentov pre elektromobily. Samsung takto postavil fabriku na výrobu batérií pre elektrické autá v susednom Maďarsku, LG stavia najväčší európsky závod na batérie v Poľsku.
Ak dnes z krajiny odíde spoločnosť zameraná na montážne činnosti postavené na ľudskej práci, nie je to problém v prípade, ak uvoľní miesto pre firmy, ktoré sa venujú sofistikovanejším činnostiam a dokážu tak ponúknuť ľuďom vyššie platy.
Otázka znie, kto nahradí montážne fabriky, ak tie raz zo Slovenska odídu
Pretože práve v týchto činnostiach je ukrytý potenciál pre väčšie zakotvenie výrobných podnikov na Slovensku. Keď má tunajšia fabrika aj vlastné vývojové kompetencie, je pre jej matku presun výroby oveľa zložitejší. Ak by aj odchádzala, je väčšia šanca, že vývojové aktivity tu zostanú. No práve v tomto Slovensko zaostáva.
Politici hovoria, že Slovensko už nemá byť montážnou dielňou. No mali by povedať aj to, akou krajinou má byť a hlavne ako to chcú dosiahnuť. Ak tu chceme inovatívne podniky s vlastným vývojom, je potrebné vytvoriť aj adekvátne podnikateľské prostredie. Lebo len koncepcie a akčné plány nestačia.
Pozitívne možno v tomto kontexte vnímať nový zákon o investičnej pomoci či výrazné zvýšenie daňových úľav pre výskum a vývoj. Lenže len to nestačí. Základom je zmena školstva. Vysoké školy sa musia otvoriť a začať konečne riešiť reálne projekty s firmami v požadovanom čase a kvalite.
Podniky potrebujú zase takúto spoluprácu, aby mohli v centrálach svojich korporácii ukázať, že má zmysel presúvať sem sofistikovanejšie aktivity. A zároveň musia mať zo stredných škôl dostatok absolventov schopných pokryť aj existujúce aktivity. Nad tým všetkým musí byť nadstavený systém na kontinuálne vzdelávanie a zvyšovanie kvalifikácie, aby sa pracovníci dokázali prispôsobiť radikálnym zmenám vo výrobe v podobe automatizácie či digitalizácie.
Vo chvíľach, keď odtiaľto nedostatok zamestnancov spojený s prudkým rastom platov vytlačí jednoduchú výrobu, je totiž na mieste otázka, kto príde na jej miesto, keď na činnosti s vyššou pridanou hodnotou nebudú pripravené vhodné podmienky.
