Pokiaľ ide o meritum veci, všetko je už známe. V roku 2002 spracovala Krajská prokuratúra v Bratislave obžalobu, ktorá obsahuje dôkazy a svedectvá, že sa trestný čin stal, kto a ako ho spáchal a kým bol utajovaný. Podľa obžaloby dal obvinený Ivan Lexa, riaditeľ Slovenskej informačnej služby (SIS), pokyn, aby bola vytvorená „organizovaná skupina osôb z civilného sektora“ na plnenie špeciálnych úloh. Jednou z týchto úloh bolo aj zavlečenie prezidentovho syna do zahraničia. Obžaloba do najmenších podrobností zdokumentovala priebeh „operácie“.
Osobnú angažovanosť premiéra Mečiara v nej potvrdzuje skutočnosť, že poskytol I. Lexovi falošné alibi. V. Mečiar tvrdil, že riaditeľ SIS nemohol zavlečenie riadiť, pretože sa zdržiaval v miestnosti na úrade vlády, v ktorej bolo veľa ľudí. Obžaloba tvrdenie premiéra vyvrátila, lebo dvaja svedkovia zhodne vypovedali, že v deň únosu (31. augusta 1995) prišiel obžalovaný Ivan Lexa na Úrad vlády SR „o 10.30 h a požiadal svedkyňu , aby oznámila predsedovi vlády, že je tu, načo Vladimír Mečiar prerušil rokovanie a spoločne s obvineným Ing. Ivanom Lexom opustili miestnosť, pričom v osobitnej miestnosti sa spolu rozprávali približne 20 – 30 minút. Potom obvinený Ing. Ivan Lexa z budovy vlády odišiel...“
Prepadová skupina prehradila cestu Kováčovi mladšiemu 31. augusta 1995 o 10.47 hod., teda v čase, keď šéf SIS a premiér sedeli sami v osobitnej miestnosti.
Zdroj: Ilustrácia - Danglár
Pozrite si všetky Danglárove ilustrácie ku komentárom M. Leška
Návrh na prijatie ústavného zákona, ktorý by Mečiarove amnestie zrušil, sa odvoláva na Rezolúciu Valného zhromaždenia OSN z decembra 1992, podľa ktorej predstavitelia štátnej moci a ani osoby konajúce v súčinnosti s nimi „nemajú podliehať udeleniu amnestie“. Dôvodová správa k návrhu sa tiež odvoláva aj na medzinárodne uznávanú Radbruchovu formulu, podľa ktorej „extrémna nespravodlivosť nie je právom“.
Napriek tomu predseda Smeru-SD už dlhé roky zastáva názor, že ak udelenie Mečiarových amnestií bolo morálnym suterénom, ich zrušenie by bolo suterénom právnym. Vraj každý, kto chce amnestie zrušiť, mal by vrátiť právnický diplom. Na svoje skalopevné presvedčenie „zabudol“ Robert Fico iba jediný raz. V roku 2007, keď mu V. Mečiar robil v koalícii vážne problémy, od predsedu Smeru-SD počul, že ak s tým neprestane, tak poslanci Smeru budú hlasovať za zrušenie jeho amnestií.
Dá sa očakávať, že na budúci rok sa budú poslanci Národnej rady zaoberať Mečiarovými amnestiami desiatykrát. Veď bude 20. výročie zavlečenia.
