Rýchly módny biznis ničí ľudí a drancuje prírodu

Z globálneho hľadiska sa menej ako jedno percento materiálu použitého na výrobu odevov recykluje do nového oblečenia. Cyklus jeho životnosti sa pritom dramaticky skracuje: priemerný počet nosení je o 36 percent nižší než pred 15 rokmi.

Móda má veľký – negatívny – vplyv na životné prostredie. Z oblečení sa do morí a oceánov uvoľní ročne pol milióna ton mikrovlákien, čo zodpovedá viac ako 50 miliónom plastových fliaš. Módna brandža produkuje viac emisií oxidu uhličitého než medzinárodné lety a lodná doprava dokopy.

Vyrobiť čo najlacnejšie

Hnacím motorom súčasného módneho biznisu je zvyšujúci sa konzum vyvolaný cenovou dostupnosťou, ale zároveň aj nižšou kvalitou. Cieľom biznisu je vyvolať u spotrebiteľa pocit, že oblečenie už vyšlo z módy, a preto si potrebuje rýchlo nakúpiť nové. Tento model je životaschopný vďaka odsúvaniu výroby do rozvojových krajín. Továrne v Pakistane či Bangladéši medzi sebou súperia, aby prežili. Z konkurencie ťažia veľké módne značky, ktoré dajú zákazku najlacnejšej fabrike.

Zdroj: Profimedia.cz

Nie je to ekonomicky iracionálne, ale v zásade je reťazcom absolútne jedno, v akých podmienkach sa ich produkty vyrábajú. V médiách sa oháňajú štandardmi a auditmi fabrík, no tie často fungujú len naoko. „Keď k nám príde obchodník vyjednávať, hovorí: »Toto tričko sa predáva za päť dolárov. Potrebujeme ho od vás kúpiť za štyri doláre. Takže znížte cenu.« My teda znížime cenu. Potom však príde iný obchodník, ktorý povie: »Vaša konkurencia predáva za štyri doláre. Pokiaľ to urobíte za tri doláre, potrasieme si rukou, inak zákazku nedostanete,«“ vysvetľuje v dokumente The True Cost Arif Jebtik, ktorý je majiteľom takejto továrne.

Keďže konkurencia je veľká, fabriky