Rybanič ako memento

Minulotýždňové súdne pojednávanie v prípade porušenia bankového tajomstva by v žiadnom prípade nemalo viesť k tomu, aby sme čo i len na chvíľu zabudli na to, čo sa pred súd a pred verejnosť vôbec nedostalo. A už vôbec nie na to, že podľa ústavy sme si pred zákonom všetci rovní.

Za rok sa dostal prípad Filipa Rybaniča od trestného oznámenia k prvému pojednávaniu, čo samo osebe nie je zlé. Horšie je, že podobný prípad porušenia nie bankového, ale daňového tajomstva už rok a pol stojí bez pohnutia. Krátko pred voľbami v marci 2016 predseda Smeru-SD obvinil šéfa opozičnej strany z daňových machinácií, pričom mal k dispozícii doklady a informácie, ktoré sú predmetom daňového tajomstva. Vtedy Národná kriminálna agentúra (NAKA) sama od seba nekonala, ale rozhýbala sa až na trestné oznámenie opozičného poslanca Ondreja Dostála. Napriek tomu, že paragraf 264 Trestného zákona hovorí, že trestným činom je nielen ohrozenie obchodného, telekomunikačného či bankového tajomstva, ale aj ohrozenie tajomstva daňového, premiér nie je obvinený, nieto ešte obžalovaný. Slovensko je podľa ústavy právny štát, ale v skutočnosti je iba jeho karikatúra, lebo Trestný zákon neplatí pre tých, čo sú práve pri moci. Tak ako si svoj spravodlivý proces zaslúži F. Rybanič, rovnako si ho zaslúži aj premiér R. Fico, lebo paragraf 264 platí pre oboch a pre všetkých.