Rusko vstupuje vojensky do Sýrie

Moskva začína uskutočňovať vlastný plán na zastavenie občianskej vojny v Sýrii. Nasadzovaním vlastných vojenských síl a budovaním novej nadnárodnej koalície proti rozpínaniu teroristického hnutia Islamský štát (IS). Novým prvkom vo vývoji udalostí je ochota USA akceptovať alebo aspoň tolerovať Rusko a jeho spojencov pri otváraní druhého frontu na sýrsko-irackých bojiskách.

Európa sa prebúdza

Európska únia neskrývane víta zbližovanie Ruska s USA pri potláčaní rozpínavosti Islamského štátu. Vzťahy oboch jadrových superveľmocí od vlaňajšieho prevratu na Ukrajine prudko ochladli a občianska vojna na východnej Ukrajine postavila Moskvu a Washington na opačné strany barikády. To viedlo k sklzom do obdobia studenej vojny v podobe obchodnej vojny a oživenia pretekov v zbrojení.

Najostrejšie prebieha informačná vojna, ktorá „zavšivavuje“ aj sociálne siete a internet. Politické reprezentácie USA a Ruska sa prestali bezprostredne stýkať, voľne komunikovať a zaraďujú sa navzájom na sankčné zoznamy.

Európa trpí. K stámiliardovým škodám zo straty ruských exportných trhov sa pridali tento rok otrasy zatiaľ prevažne „iba“ na spoločenskej a psychologickej rovine. Nekontrolovateľné prúdenie státisícov migrantov, ktorých bude do konca roka viac ako milión, podrýva súdržnosť a solidaritu európskych krajín. Stávame sa svedkami oplocovania sa niektorých štátov únie s odôvodnením, že hranice schengenského priestoru ostávajú bez účinnej ochrany.

Sýria horí, ale tlie aj Afrika

Najvplyvnejší európski štátnici sa pustili začiatkom septembra do hľadania spôsobov na odstraňovanie alebo aspoň zmierňovanie príčin masového exodu z krajín trpiacich besnením terorizmu či občianskymi vojnami. Najviac postihnutá je Sýria. Utečenci z nej priviedli na okraj bankrotu a dysfunkčnosti štátu aj susedný Libanon.

Európska únia ostávala dlho zahľadená do seba. Do pomykova ju v lete priviedlo poznanie, že vo valiacich sa davoch migrantov prichádzajú do Maďarska, Rakúska a Nemecka tisíce obyvateľov Albánska, Kosova a postjuhoslovanského západného Balkánu, teda krajín, ktoré sú členmi alebo kandidátmi na vstup do EÚ alebo NATO, prípadne sa na členstvo pripravujú.

Ľudí z Balkánu, ktorí putujú na bohatý sever zväčša len za lepším životom a nemajú nárok na politický azyl, bude možno až na výnimky treba bez obáv vracať naspäť. No repatriovať státisíce ľudí z Blízkeho a Stredného východu alebo z Afriky bude v krátkodobom horizonte a vo významnejších počtoch prakticky nemožné. V nasledujúcich rokoch migračná vlna viditeľne neopadne. Upozorňujú na to utečenecké organizácie OSN a odborníci, ktorí označujú tohtoročný milión ľudí spoza Stredomoria za predvoj tých mobilnejších a lepšie situovaných.

Narážajú na ich schopnosť zaplatiť si za služby ilegálnych prevádzačských sietí. Oveľa väčšie počty ľudí, ktoré nevidia iný únik pred hladom, biedou, vojnovým pustošením a dezertifikáciou [proces degradácie územia na púštnu, polopúštnu alebo podobne vyzerajúcu chudobnú oblasť] ako odchod do cudziny, dorazia k africkému a ázijskému pobrežiu Stredomoria neskôr. Najmä keď sa im základné podmienky na život budú naďalej zhoršovať.

Týka sa to predovšetkým