Rusko v roku 2015: Neprerátal sa sám vodca?

Veta, fráza, ak chcete bonmot, ale už má všetky vyhliadky zapísať sa do dejín. „To nie je obrat, ale presný matematický vzorec súčasného stavu. Ale nie budúcnosti,“ usúdili internetové noviny Gazeta.ru.


Nakoľko je ruská budúcnosť bez V. Putina vzdialená a blízka, asi sotva niekto dokáže predpovedať. Samozrejme, ak vynecháme zhruba 54 miliónov odpovedí, ktoré ponúkne ruský internetový vyhľadávač v odpovedi na otázku „Rusko 2015“.


Kto však pred rokom dokázal seriózne predpovedať, že protesty v Kyjeve proti odmietnutiu vtedajšieho ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča podpísať asociačnú dohodu s Európskou úniou prerastú do revolúcie, anexie Krymu a krvavého konfliktu na východe krajiny, ktorý si už vyžiadal viac než 4 300 mŕtvych?


Asi len Kremeľ, aspoň súdiac podľa bleskového pripojenia Krymu k Rusku. Taká akcia vyžadovala dopredu prepracovaný plán, ktorý druhej strane zjavne chýbal. Ale potom tiež prišla improvizácia a západná odpoveď v podobe sank-
cií.


Sila a zároveň slabosť


V každom prípade kľúčovou osobnosťou na rozlúštenie hádaniek tejto blízkej minulosti, súčasnosti a aj dohľadnej budúcnosti sa javí práve V. Putin. Bývalý dôstojník komunistickej tajnej služby KGB, vôbec nie špičkový, súdiac aspoň podľa nasadenia vo východonemeckých Drážďanoch, ktorý to dotiahol až na čelo štátu – a aj na čelo planéty.


Na čelo rebríčka najmocnejších ľudí sveta za rok 2014 postavil šéfa Kremľa začiatkom novembra americký časopis Forbes, a to druhý rok za sebou. Jeho americký náprotivok Barack Obama skončil druhý. Tretiu priečku obsadil čínsky prezident Si Ťin-pching.


„Asi nik nenazve Vladimira Putina kladným hrdinom. V roku 2014 sa silou zbraní zmocnil Krymu, pustil sa do ohavne nepriamej vojny v susednej Ukrajine a uzatvoril dohodu s Čínou o stavbe plynovodu za 70 miliárd dolárov, čo je najväčší stavebný projekt na svete,“ napísal časopis. Problém je však v tom, že „Rusko sa čoraz viac podobá darebáckej krajine oplývajúcej surovinami, vyzbrojenej jadrovými zbraňami a s nesporným a nepredvídateľným vodcom, ktorý pri dosahovaní svojich cieľov nehľadí na svetové spoločenstvo“.


Tu je možno kľúč k Putinovej sile aj slabosti zároveň: opiera sa výlučne o ruskú mienku. Dnes je na vrchole moci a popularity, ale bude na ňom aj zajtra, keď bude musieť čeliť následkom svojich činov – a spolu s ním aj Rusko?


Sankcie a ropa


Minister financií Anton Siluanov nedávno vyčíslil, že straty, ktoré Rusku pôsobia sankcie spojené s ukrajinskou krízou, zodpovedajú zhruba 40 miliardám dolárov. Straty spôsobené Rusku poklesom cien ropy odhadol na ďalších 90 až 100 miliárd dolárov ročne. Štátnemu rozpočtu môže v budúcom roku podľa A. Siluanova chýbať až bilión rubľov. To je pri súčasnom kurze vyše 15 miliárd eur.


Siluanovov dlhoročný predchodca Alexej Kudrin odhadol ruské straty zo sankcií v budúcich troch rokoch na najmenej 200 miliárd dolárov a rast ruskej ekonomiky má byť len „nulový“. Kudrinove slová, že nevylučuje v budúcom roku demisiu vlády premiéra Dmitrija Medvedeva, ale ešte nik mu kreslo premiéra neponúkol, si mnohí vyložili práve v zmysle, že kladie V. Putinovi podmienky, za akých by sa kresla šéfa vlády ujal. A jedna z nich znela: ukončenie konfliktu na Ukrajine by pomohlo ruskej ekonomike.


Samozrejme, variantov vývoja môže byť viac: od „zmrazenia“ konfliktu cez neustále priživovanie tejto rany na ukrajinskom tele až po skutočnú vojnu. Odpoveď sa opäť zdá najmä v Putinových rukách – a znechutenie nemeckej kancelárky Angely Merkelovej po mnohohodinovom rozhovore s ruským vodcom v Brisbane napovedá, že nádejné očakávania nie sú na mieste a že ukrajinská kríza bude ešte dlho zaťažovať vzťahy Ruska so Západom.


Naplní očakávania?


Podľa časopisu The Economist môže byť na tom ruská ekonomika ešte horšie, než si V. Putin myslí. Môže sa stať, že vládca krajiny už nebude vedieť plniť očakávania krajanov. „Namiesto toho, aby sa Rusko pripravovalo na krízu, samo krízu vytvára,“ povedal časopisu ekonóm Kirill Rogov. „Roky kleptokracie rozložili krajinu. Veľkú časť štátneho bohatstva si rozdelili Putinovi priatelia. Keby V. Putin venoval viac času posilneniu ekonomiky než obohacovaniu priateľov, nebol by dnes taký zraniteľný,“ odhadol The Economist.


Samozrejme, Rusko a Rusi prežili aj horšie veci, než sú západné sankcie, ktoré v ruských rozmeroch stále nepredstavujú až takú dramatickú hrozbu, prinajmenšom v porovnaní so žalostnejším stavom ukrajinskej ekonomiky.


Podarí sa však V. Putinovi, milovníkovi dobrodružných kúskov, naozaj krízu presurfovať na vlne vlastenectva, ktorá sa zdvihla v Rusku po pripojení Krymu? Predsa na poklese cien ropy na svetovom trhu „skončil“ aj Michail Gorbačov. Ale v neporovnateľne horšej domácej situácii.


Zodpovedný za úspechy i prehry


Kým cena ropy stúpala a spolu s ňou rástli aj reálne príjmy Rusov, ekonomické úspechy sa pripisovali osobne V. Putinovi. A tak voľky-nevoľky V. Putin zodpovedá aj za to, že sa na Ukrajine bojuje, Rusko čelí najtvrdším sankciám od čias studenej vojny, cena ropy klesá a rubeľ sa prepadá. Veď zodpovedá za všetko, ako Rusom roky tvrdil. V personifikácii nielen moci, ale aj samotnej krajiny (s V. Putinom) tkvie vážne nebezpečenstvo pre stálosť štátneho zriadenia, varovali už spomínané noviny Gazeta.ru.


Ešte nedávno bolo možné problémy zvaľovať na hlúpych ministrov, zištných oligarchov, prechmaty „liberálov vo vláde“ či zlodejské miestne elity. Teda uplatňovať stáročiami overenú ruskú bájku o dobrom cárovi a zlých bojaroch. Ale časom, pri zachovaní terajšej politiky zaručeného zhoršovania ekonomickej situácie a poklesu životnej úrovne, vznikne otázka: Neprerátal sa sám vodca?


„Dejiny učia, že v krajinách, kde sa jedinému človeku pripisujú všetky úspechy, často prichádza chvíľa, keď ho národ začne pokladať za príčinu všetkých nešťastí (…),“ varovali noviny.


Možno súhlasiť, že Rusko bude nepochybne existovať aj po V. Putinovi. V súčasnosti sa však zdá, že ruský vodca nemá na domácej scéne reálnu alternatívu ani žiadneho nástupcu – a bez žiadnych obmedzení sa môže uchádzať o ďalší šesťročný mandát na čele štátu vo voľbách, ktoré sa odohrajú na jar 2018.


Článok vyšiel v týždenníku TREND 50 - 51 / 2014 pod pôvodným nadpisom: Rusko? To je predsa Putin