Keď rakúska Volksbank ohlasovala príchod nového investora, napätie na regionálnom bankovom trhu sa dalo krájať. Novým majiteľom sa stala pološtátna ruská megasporiteľňa a nik presne netušil, aké sú jej ciele. Teda okrem získania odrazovej plochy do celej EÚ a eurozóny zároveň.
Podobné pocity neistoty bude postupne zažívať každé odvetvie v strednej a východnej Európe. Po dvadsiatich rokoch, počas ktorých sa s nadšením vítala každá západná investícia, sa vietor mení a peniaze prichádzajú odtiaľ, kde ich je momentálne dostatok, teda z východu. Ruského kapitálu na Slovensku nie je málo a bude pribúdať tak, ako budú krízou skúšané západné spoločnosti odchádzať z európskej periférie. A príde aj čínsky a iný kapitál. Napokon, juhokórejská Kia je už teraz jedným z ťahúňov slovenského trhu.
Historicky možno delíme svet na zaostalý, totalitný Východ (a nie bezdôvodne) a na demokratický Západ. No v biznise takéto delenie veľmi nejestvuje. Rusko a Čína expandujú za hranice z tých istých dôvodov ako západné krajiny: zlý demografický vývoj doma ich núti hľadať nové trhy, ak chcú ďalej rásť. A na rozdiel od západu majú momentálne aj kapitál. Západné krajiny síce nečelia dôsledkom politiky jedného dieťaťa ako v Číne či realite extrémne nízkeho veku dožitia ako v Rusku, no štatisticky sú na tom rovnako: počet obyvateľov aj im postupne klesá a ich priemerný vek rýchlo rastie.
Aj výzvy pre štáty sú pri príchode východných investorov rovnaké, ako to bolo so západnými investormi: podobne, a možno ešte dôraznejšie, si budú žiadať daňové výhody, úľavy a ústupky. A krajiny hladné po investíciách im ich rady vybavia a ak bude treba, ubránia aj pred Bruselom. A Brusel to pochopí, pretože bude chcieť uspokojiť hlad po investíciách z krajín mimo EÚ nielen na východnom okraji únie, ale aj u silných a bohatých štátov.
Najväčšou hrozbou nebude „nová rusifikácia“, ako sa možno niekto obáva, ale prílišná ochota domácich politikov prijať v honbe za investíciami aj nekritický postoj k politike týchto krajín. Stačí sa napokon pozrieť, ako hladko a bez námietok pri súčasnej vláde prechádza akýkoľvek nápad Bruselu – od eurovalov až po daň z finančných transakcií. A pri štátnických rokovaniach na východe zasa akosi nikdy nedochádza na témy putinovskej autokracie či porušovania ľudských práv v Číne.
Slovensko je bránou medzi východom a západom. To však neznamená, že nemá právo na vlastný jasný postoj. Akurát mu zatiaľ chýbajú politici, ktorí by sa ho nebáli v zahraničí aj prezentovať.
