Rusko dvíha cenu vojny na Ukrajine. Západ pomáha, ako sa dá

Jazvy na severe Francúzska vidieť dodnes, hoci od prvej svetovej vojny uplynulo viac než sto rokov. Väčšina bojov na západnom fronte totiž prebiehala v severnom Francúzsku. Napriek povojnovým reparáciám a výhodám, ktoré Francúzsko získalo po roku 1918 ako víťazná krajina na úkor porazeného Nemecka, o dvadsať rokov neskôr práve Paríž v konfrontácii ťahal za kratší koniec.

Pre svoje fatálne ekonomické oslabenie stratilo Francúzsko v krátkom čase v boji na svojom území to, čo získalo nepresvedčivým víťazstvom v roku 1918. Dnešná Ukrajina je do značnej miery v pozícii Francúzska z rokov 1914 až 1918.

Aj dnešné boje s Ruskom sa až na občasné ukrajinské diverzné akcie odohrávajú výhradne na ukrajinskom území. To dáva Rusku zásadnú výhodu v mnohých smeroch. Vladimir Putin sa až do nedávnej mobilizácie mohol tváriť, že vojna sa Rusov priamo nedotýka. Mohol si dokonca dovoliť nazývať útok na Ukrajinu pohŕdavo „špeciálnou operáciou“.

Po tom, čo sa V. Putinovi a jeho profesionálnej armáde nepodarilo Ukrajincov ani po pol roku vojny poraziť, Rusi museli z časti dobytých území ustúpiť a v novembri stratili aj strategicky nesmierne dôležité prístavné mesto Cherson, Moskva stavila na kartu, v ktorej vyhráva od samého začiatku. V súboji ekonomík Ukrajiny a Ruska totiž Kremeľ stále výrazne vedie.

Mínus štyridsať percent

Stačí porovnať dve čísla. Ruská ekonomika ohlásila za tretí štvrťrok medziročný pokles o štyri percentá. Hoci sú to oficiálne štatistiky, ktorým možno podľa väčšiny analytikov veriť podobne ako februárovým slovám Kremľa, že na Ukrajinu nikdy nezaútočí, aj tie najhoršie odhady zahraničných analytikov hovoria o asi desaťpercentnom medziročnom poklese.

Vidieť to na kurze dolára, ktorý sa po 138 rubľoch za dolár zo začiatku vojny ustálil približne na 60 rubľoch. Aj tu to môže byť do istej miery umelý kurz, ale je pravda, že sa ho Kremľu darí úspešne udržiavať už mesiace. Pri kurze hrivny to však vyzerá na vyrovnaný súboj, Ukrajincom sa darí hrivnu držať maximálne na štyridsiatke za dolár, pred vojnou to bolo asi 26 hrivien za dolár.

Oveľa horšie sa Ukrajine devastovanej vojnou darí vo vývoji HDP. Zatiaľ čo ešte v septembri sa podarilo pokles domáceho produktu Ukrajiny medziročne spomaliť na 30 percent, po začiatku ruského raketového ostreľovania ukrajinskej energetickej infraštruktúry došlo k ďalšiemu prepadu na 40 percent oproti predvojnovému obdobiu minulého roka.

Prispelo k tomu aj to, že podľa ukrajinských oficiálnych miest viac ako mesiac intenzívneho ruského raketového ostreľovania Ukrajiny už nejako zasiahol všetky významnejšie ukrajinské elektrárne a zničil aj veľkú časť ukrajinskej rozvodnej sústavy.

Hoci sa Ukrajincom darí zásobovanie takmer zázračne obnovovať, rozsiahle a dlhodobé výpadky dodávok elektriny, tepla a vody sú na drvivej väčšine ukrajinského územia realitou. Okrem humanitárnych vplyvov na milióny civilistov to má devastujúci vplyv na časť ukrajinskej ekonomiky, ktorú vojna doteraz nezasiahla, vrátane nie zanedbateľnej ukrajinskej vojenskej výroby.

Ruský prezident V. Putin pritom dal jasne najavo, že v útokoch na ukrajinskú infraštruktúru chce Kremeľ pokračovať. „Veľa sa hovorí o našich útokoch na energetickú infraštruktúru susednej krajiny. Áno, robíme to,“ vyhlásil na nedávnej recepcii v Kremli. „Neskončíme, kým nedosiahneme naše vojenské ciele.“

Pomoc nestačí

To, čo z hľadiska vojenských stratégov vyzerá ako neefektívne plytvanie ruskou raketovou muníciou (na civilné ciele namiesto armádnych), je z pohľadu „ekonomickej vojny“ ruským úspechom.

Ten však necieli len na Ukrajinu, ale aj na jej západných spojencov, ktorým sa likvidáciou ukrajinského ekonomického zázemia vojna mesiac po mesiaci čoraz viac predražuje.

Aj keď je zložité určiť, čo a ako je možné do výdavkov Západu na pomoc Ukrajine proti ruskej vojenskej agresii započítať, dá sa odhadnúť, že len za prvých deväť mesiacov vojny to bolo sto miliárd dolárov. Pri dnešnom kurze dolára je to to isté v eurách.