Rusi vládu za utiahnuté opasky nepotrestali. Lebo „vlasť je v ohrození”

Jednotné Rusko bude disponovať ústavnou väčšinou. Väčšou než minimálnou dvojtretinovou: možno až trojštvrtinovou. Ruskí voliči sa očividne zomkli v ťažkých krízových časoch okolo hlavy štátu a podporili stranu, ktorú v minulosti sám zakladal a viedol. Svet musí zobrať do úvahy nové rozloženie mocenských pomerov v Rusku a podľa toho sa zariadiť. Prezident Vladimir Putin bude pre Západ tvrdším partnerom i protivníkom.

Trhá rekordy

Rusko má prezidentský systém moci, ktorý stavia predsedu vlády a vodcu strany Jednotné Rusko Dmitrija Medvedeva do postavenia vykonávateľa pokynov, podnetov, iniciatív a návrhov hlavy štátu i parlamentu. Jeho podriadenosť V. Putinovi sa v praxi zvýrazňuje osobným vzťahom oboch politikov. Alfa samcom bol vždy V. Putin, a to i počas štvorročného obdobia 2008 až 2012, keď posadil D. Medvedeva do prezidentského kresla a sám si presadol do premiérskeho.

Obaja muži tvorili takzvaný riadiaci tandem Ruskej federácie a existencia takéhoto dua vyprovokovala pred piatimi rokmi vlnu pouličných protestov proti kremeľskému systému „riadenej demokracie“. Občania vtedy v parlamentných voľbách potrestali Jednotné Rusko, keď prišlo o 77 kresiel a získalo s 237 mandátmi len nevýraznú nadpolovičnú väčšinu.

Tohtoročná bilancia hlasovania prekonáva s 343 poslaneckými mandátmi všetky doterajšie volebné úspechy vládnej strany. Stavia zároveň na hlavu záplavu prieskumov voličských preferencií, ktoré neveštili Medvedevovej strane nič dobrého. Vychádzali totiž z univerzálneho predpokladu, že volič odmení hlasom vládnucu garnitúru, ak sa ekonomike i jemu osobne darí.

Ruská ekonomika však vykazuje od vlaňajška pokles výkonnosti, rubeľ stratil na hodnote, ceny potravín citeľne stúpli a životná úroveň klesla. Európska únia predĺžila krátko pred nedeľňajšími voľbami protiruské sankcie o ďalší polrok a ceny hlavného vývozného artikla – ropy a zemného plynu – ostávajú na nízkej úrovni.

Prezident V. Putin nechal vypracovať štátny rozpočet na základe predpokladanej 40-dolárovej ceny za barel vyvážanej ropy, čo si vyžaduje zavádzanie úsporných opatrení k neľúbosti verejnosti. Vykrývaním znížených príjmov za ropu a plyn z rezervných fondov vyvolal obavy, že ak ceny vyvážaných energonosičov v dohľadnom čase nestúpnu ani v najbližších rokoch, fondy sa vyčerpajú.

Návrat Iránu na svetové energetické trhy by mal udržať nízku cenovú hladinu ešte nejaký čas. Dosť dlhý na to, aby trpel ruský vývoz, no zároveň príliš krátky na uskutočnenie ďalekosiahlej dekarbonizačnej reštrukturalizácie národného hospodárstva, ktorá by zbavila krajinu jednostrannej závislosti od vývozu ropy a plynu.

Dve kasty opozície ostávajú

Racionálne uvažujúci volič v systéme pluralitnej demokracie by za takýchto okolností poskytol pri hlasovacích urnách príležitosť opozičným stranám. To nie je v súčasnom Rusku vôbec jednoduché. Opozičné sily pôsobia na ruskej politickej aréne na dvoch úrovniach. Oficiálna terminológia ich delí na „systémové a nesystémové“.

Prvá z oboch skupín požíva všemožné privilégiá a jeho poslanci sedia v Štátnej dume. Konfrontáciám s Jednotným Ruskom sa v zásadných otázkach vyhýba a Kremeľ vedie s jeho predstaviteľmi tzv. konštruktívny dialóg. Po nedeľňajších voľbách ostáva systémovou opozíciou rovnaké trio ako dosiaľ: