Vybavenie povolení bežnou úradnou cestou – dva roky. Vybavenie cez vysoko postaveného mestského politika – pol roka. Tak to malo počas minulého volebného obdobia vyzerať na bratislavskom magistráte. Vysokú cenu platenú pod stolom mali najmä vyjadrenia s cenou zlata – záväzné rozhodnutia magistrátu.
Je to boj s chobotnicou, ktorá má svoje chápadlá po celej radnici, fungovala s tichým súhlasom a profitom pre všetkých zapojených. Pritom by na to stačilo riešenie, veľakrát vyskúšané za hranicami. Preniesť trápenie s nosením papierov na druhú stranu barikády. V mnohých vyspelých krajinách zabezpečuje vybavenie vyjadrení úradov a súhlasov zvyčajne mesto. Developer za tieto „služby“ zaplatí jedným poplatkom pri podaní žiadosti o územné rozhodnutie alebo záväzné vyjadrenie magistrátu.
Inštitút urbánneho rozvoja tvrdí, že zvyčajne býva vo výške zhruba percenta z celkovej hodnoty stavby. Developeri priznávajú, že toľko stojí inžiniering aj dnes. No časť z tejto sumy sa stráca v sieti korupcie. Presun inžinieringu na mesto by podplácanie definitívne odrezalo od koreňa. Stojí to za úvahu. Otázka je, či by to mesto zvládlo. Výrazne by sa však zvýšili jeho príjmy, čo by umožnilo posilniť výkonné orgány, ktoré riadia realitnú výstavbu. Teraz sú totiž tieto poplatky smiešne – vo výške pár desiatok eur.
Ak by sa to podarilo, mohlo by to mať aj niekoľko bočných efektov. Radnica by sa konečne ujala svojej úlohy budovateľa Bratislavy namiesto inštitúcie, ktorá rast mesta najviac brzdí. Bolo by aj v jej záujme, aby bol územný plán čo najjasnejší a aby tak mala pri „vyjadrovačkách“ čo najmenej práce. Okrem toho by pri aktívnej práci s developermi mohla pre Bratislavčanov vybojovať podstatne viac verejných priestorov so zeleňou a športoviskami, ako to bolo pri doterajšom pasívnom prístupe. Najvyšší čas, aby sa magistrát stal rušňom, a nie brzdiacim vagónom developmentu.
