„Rušáda“ v slovenskom biznise

Rusko, ktoré skončilo v hlbokej recesii hneď po vypuknutí krízy, sa pri jej návrate do Európy o dva roky neskôr udržalo pohodlne nad nulou. Prirodzene to pre „našich“ bola voľba číslo jeden. V súčasnosti sa z prístavu bezpečia stala hrozba.

Firmy to už cítia

Autoritatívny prezident Ruskej federácie Vladimir Putin a jeho vlasť sú pod paľbou z každej strany. Sankcie uvalené Západom na Rusko pre konflikt na Ukrajine a rýchly ruský revanš, radikálny prepad rubľa počas jedného roka zvyšujúci ceny či nečakaný pokles ceny ropy na šesťročnom minime. Nečudo, že ekonomika krajiny sa dostala na prelome rokov opäť do mínusu, z ktorého bude veľmi ťažké sa vyhrabať. Podľa slovenských analytikov slovenská ekonomika ruské problémy pocíti. Ale nebude to také významné, že by sa pre samotnú chorľavú Moskvu musel napríklad meniť štátny rozpočet. „Do Ruska smerujú zhruba štyri percentá všetkých slovenských vývozov, podiel ruských dovozov na celkových slovenských dovozoch je menej ako desať percent. Môže sa nás skôr sekundárne dotknúť nižší dopyt z krajín západnej Európy, ktoré viac obchodujú s Ruskom ako Slovensko,“ vysvetľuje analytička Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová. Podľa nej, ak niekto negatívne pocíti problémy Ruska, budú to firmy, ktoré s ním obchodujú. Práve pre padajúci rubeľ.