Rumunský parlament i ropné plošiny zálohujú elektrinou Slováci

Kto si vyberie dlhšiu, zato pre auto aj človeka šetrnejšiu cestu cez obec Príbovce, minie aj nenápadnú montážnu halu firmy TTS Martin. Skromný areál ani na druhý pohľad neprezrádza, že tu vznikajú na mieru šité elektrocentrály určené pre európsky trh, ale aj pre zákazníkov z ďalekej Botswany, Turecka či Turkménska. Tržby slovenskej firmy vlani prvýkrát prekročili päť miliónov eur a zakladateľ Vladimír Korec (na úvodnej fotografii vľavo) a jeho syn Ondrej (nový riaditeľ spoločnosti) odhadujú tohtoročný rast spoločnosti o ďalšiu pätinu.

Podnikanie pokus-omyl

Rozpad socialistického bloku a jeho trhov znamenal aj postupný rozvrat väčšiny domácich štátnych podnikov. Lákadlá a úskalia voľného trhu sa v tom období rozhodli vyskúšať stovky odborníkov z výskumných a vývojových ústavov.

V. Korec bol jedným z nich. Pred rokom 1989 pracoval na zdokonaľovaní dieselových motorov pre nákladné „belazy“ a traktory vo vývojovom centre ZŤS Martin. Keď však ambicióznemu inžinierovi stopli kariérny postup pre príliš mladý vek, definitívne sa rozhodol pre podnikateľskú cestu. S dvoma kolegami založil obchodnú spoločnosť, ktorá predávala záložné zdroje etablovaných západných výrobcov a ponúkala ich servis.

„Ostali sme v odbore, pretože jadrom záložných zdrojov sú práve dieselové motory. Ale všetko ostatné o podnikaní sme sa museli naučiť sami systémom pokus-omyl,“ spomína. Podnikatelia – samoukovia stavili na kvalitu a ústretovosť voči zákazníkovi a radšej pomalý, ale stabilný rast.

Súčasné priestory sú dnes pre firmu priestorovo i technologicky nepostačujúce. Zdroj: Milan David

Firme sa tak darilo rásť aj bez väčších úverov a marketingu. „Mali sme špeciálny servis – od začiatku do konca sme so zákazníkom riešili všetky jeho problémy, ktoré mal pri inštalácii, prevádzke a následnej údržbe zdroja,“ vraví V. Korec o podnikateľskej stratégii.

Po pár rokoch si inžinieri, už len dvaja, trúfli prejsť z čistého nákupu a predaja zdrojov na vlastné technické úpravy. Agregáty od japonských, talianskych či amerických výrobcov upravujú a prispôsobujú podľa potrieb zákazníkov. Podiel pridanej hodnoty firmy sa tak postupne zvýšil na súčasnú úroveň približne dvadsať percent.

Osobitné riešenia

„Polovica našej produkcie sú dnes atypické riešenia šité na mieru zákazníka. V dobe, keď ešte neboli bežné mobily, sme napríklad vyvinuli do Kazachstanu agregát, ktorý bolo možné riadiť cez telefón. Iný spolupracoval s fotovoltickými panelmi,“ vysvetľuje V. Korec.

Záložný dieselagregát určený pre baňu na zlato na severe Fínska za polárnym kruhom si vyžadoval špeciálne arktické vyhotovenie, elektrocentrála pre tepelnú elektráreň v juhoafrickej Botswane zase osobitnú úpravu pre prepravu po mori.

Počas krízy neprepúšťali, zamestnanci im to vrátili vernosťou

Agregát pre ropnú plošinu v Kaspickom mori bol stavaný tak, aby zvládal vplyv agresívneho prostredia slanej vody, silného vetra a slnka. Zdroj elektriny pre polárnu stanicu na Špicbergoch využíval teplo z výfukových plynov na zohrievanie vody pre polárnikov.

Po vypuknutí krízy sa v roku 2009 stala orientácia na špeciálne zákazky pre firmu nevyhnutným záchranným kolesom. „Na trhu sa začali presadzovať lacné turecké, čínske a kórejské firmy, ktorým sme neboli schopní konkurovať v množstve ani v cene,“ ozrejmuje V. Korec.

Z firmy sa navyše rozhodol odísť spoločník, ktorý mal v preddôchodkovom veku už podnikania „plné zuby“ a nemal nástupcu, ktorý by po ňom biznis prebral. Takže si chcel zarobené peniaze aspoň užiť.

Kríza naučí

V. Korec ostal vo firme sám, s krízou a splátkami pre spoločníka na krku. „Napriek tomu otec nikoho nevyhodil – je taká povaha. Tí ľudia si s ním veľa preskákali,“ hovorí syn O. Korec. TTS Martin spadol s tržbami aj ziskom, na rad prišli nové úvery.

Viacerí zamestnanci prešli v tom období na živnosti a hľadali si ďalšie práce, aby si zarobili toľko, čo predtým. „Polovica firmy robí na vývoji, a keďže nebola práca, robili vývoj do zásuviek. Bol to dobrý krok, pretože