Rumunská aktivistka: Mladí sa zobudili, keď korupcia začala zabíjať

Prečo ste si vybrali práve názov Funky Citizens?

Inšpirovali sme sa knihou Funky Business, ktorá hovorí o tom, ako by sa mal biznis zmeniť, o novom prístupe ku klientom a spoločnosti. Rozmýšľala som, či by sme niečo podobné nemohli spraviť smerom k občanom a neziskovému sektoru. Naša organizácia sa snaží rozšíriť rady „funky“ občanov, takých, ktorí sú informovaní, vedia, ako fungujú inštitúcie, ako sa narába s ich daňami a podobne. Zameriavame sa na kategórie mladých a aktívnych ľudí. Témy, ako sú korupcia, justičné reformy a dane, sa im snažíme reprodukovať voľnejším štýlom.

Zaujímajú sa mladí ľudia v Rumunsku o verejné dianie?

Mladí ľudia, hovoríme o kategórii 25- až 40-ročných, sa, bohužiaľ, až natoľko nezaujímali o veci verejné, nechodili napríklad voliť. Ale na poslednom proteste mala táto mladšia generácia veľké zastúpenie. Rovnako vlani sme zaznamenali nárast záujmu o verejné dianie. Bolo to po veľkom požiari nočného klubu v Bukurešti. Vtedy zistili, že korupcia nie je len slovo, ktoré počúvajú z médií, ale reálne existuje a ovplyvňuje aj ich. Mali skúsenosť, že ich priatelia, súrodenci a blízki môžu na ňu doplatiť životom. Bol to budíček pre túto časť spoločnosti.

Elena Calistru, Funky Citizens Zdroj: Miroslava Spodniaková

Pri požiari v roku 2015 zomrela asi tridsiatka ľudí. Ako tento požiar súvisel s korupciou?

Klub mal licenciu na prevádzku. Prokurátor však neskôr zistil, že podnik nespĺňal potrebné bezpečnostné normy, napriek tomu radnica povolenie vydala a úradníci za to zrejme vzali úplatky. Na požiar nadväzoval ďalší škandál. Mnoho zranených odviezli z nočného klubu do nemocnice, kde bol nedostatok zdravotníckeho materiálu, a investigatívni novinári zistili, že v tomto konkrétnom zariadení bol problém pri verejných obstarávaniach. Jednoducho boli zmanipulované. Vyústilo to do toho, že premiér Victor Ponta po niekoľkodňových protestoch podal demisiu. Korupcia vo verejnom sektore sa stala témou číslo jeden.

Neviem si predstaviť, že by som poberala vládne granty a zároveň kontrolovala vládu

Snažíte sa mladým priblížiť takéto ťažké témy, ako to robíte?

Samozrejme, musíme ísť tam, kde sa mladí ľudia najčastejšie zdržiavajú. Využívame vo veľkej miere Facebook, je v Rumunsku veľmi populárny. Ale robíme aj „offline“ podujatia – diskusie, stretnutia, chodíme na stredné a vysoké školy. Myslím si, že tieto akcie sú čoraz potrebnejšie. Minulý týždeň som bola na debate s asi dvesto študentmi. Keď som sa opýtala, kto chce po škole zostať žiť v Rumunsku, neprihlásil sa takmer nikto. A to je veľmi zlý signál, snažíme sa tento problém riešiť. Ak mladých ľudí viac vtiahneme do diania a dostanú príležitosti, budú mať nádej, že sa veci môžu zlepšiť a oni môžu prispieť k posilneniu demokracie v krajine.

Elena Calistru, Funky Citizens Zdroj: Miroslava Spodniaková

Rovnaký problém má Slovensko, podľa prieskumov každý siedmy uchádzač o vysokoškolské štúdium chce odísť do cudziny.

Presne tak, a keď sme sa u nás pýtali na dôvody, málokto uviedol, že chce žiť v zahraničí kvôli lepšiemu platu. Máme mnoho partnerov zo súkromného sektora, ktorí sú ochotní platiť za expertov veľa. Ponúkajú platy, porovnateľné so mzdami na podobných pozíciách v zahraničí. Napriek tomu nevedia tieto pozície obsadiť. Toto je signál, že mladým ľuďom nejde o peniaze, ale nechcú žiť v krajine s nízkou kvalitou života, kde nefunguje spravodlivosť a nemajú koho voliť, lebo sú z politikov znechutení. To, čo sa deje vo svete, napríklad že voľby vyhrávajú neštandardní politici alebo rastie extrémizmus, je do istej miery pre nás príležitosť vyrovnať sa s niektorými problémami našej spoločnosti. Žijeme v ťažkých časoch. Po zvolení Donalda Trumpa za prezidenta a po brexite vidíme, čo dokáže populizmus. Musíme urobiť všetko pre to, aby sme si poradili s viacerými výzvami.

S akými partnermi pracujte?

S lokálnymi samosprávami, radnicami, ktoré chcú fungovať transparentnejšie a ukázať, na čo míňajú rozpočet. Niektoré inštitúcie sa bránia. Tie potom „trollujeme“ rôznymi cestami a využívame všetky dostupné prostriedky, ktoré nám zákon umožňuje. Vypisujeme im, vyzývame ich cez Facebook, pozývame ich zástupcov do debát. Myslím si, že vo všetkých verejných organizáciách pracujú ľudia, ktorí chcú byť otvorenejší kontrole a treba im len pomôcť, aby sa presadili. Žiadna zmena sa nedá urobiť za týždeň či mesiac, ale verejný tlak je veľmi dôležitý. A ten musia vytvárať spoločne neziskovky, médiá aj biznis.

Elena Calistru, Funky Citizens Zdroj: Miroslava Spodniaková

Mali ste jeden spoločný projekt s bankou. O čo išlo?

Chceli sme monitorovať výdavky troch rumunských miest a otvoriť ich verejnosti, aby boli transparentnejšie. Súkromný partner bol pôvodne ochotný podporiť a zaplatiť projekt v oblasti finančného vzdelávania. Chcel od nás, aby sme učili ľudí, ako lepšie manažovať vlastné financie. Partnera sme presvedčili, že sa treba zamerať aj na to, aby občania vedeli nielen hospodáriť s vlastnými zdrojmi, ale tiež kontrolovať, čo sa stane s ich daňami. Boli z toho na začiatku trochu v strese, báli sa, že ich lokálne pobočky budú pod tlakom. Ale napokon súhlasili a dopadlo to dobre. Minuli sme rozpočet na projekt veľmi konštruktívne. Nechodili sme pred radnice miest protestovať, ale usilovali sme sa zapojiť ich do celého procesu.

Ako je to s biznisom v Rumunsku, angažuje sa vo verejnej sfére?

Myslím si, že je to podobné ako na Slovensku. Ešte pred niekoľkými rokmi mali podnikatelia skôr odstup, nechceli priamo komentovať verejné dianie, korupciu či fungovanie verejných inštitúcií. Ale v poslednom čase cítime zmenu klímy, veľké spoločnosti a podnikateľské asociácie sa už priamo vyjadrujú, že chcú, aby štát bojoval s korupciou, chcú férové prostredie a súťaž. Je to veľmi dôležité, lebo donedávna si u nás súkromné firmy mysleli, že môžu zostať bokom a robiť si svoj biznis, ak sa nezúčastňujú verejných zákaziek. Žaľ, nie je to pravda. Korupcia totiž veľmi ovplyvňuje celé prostredie, a teda aj trh. Súkromný sektor v Rumunsku si to už uvedomil, prebudil sa.

Elena Calistru, Funky Citizens Zdroj: Miroslava Spodniaková

Investujú firmy viac do programov verejného záujmu?

Áno, výdavky na filantropiu vzrástli. Na začiatku to bolo najmä na sociálnu oblasť, deti, chudobných, životné prostredie. Ale neskôr sa zvýšila ochota investovať do budovania občianskej spoločnosti. Vznikol napríklad fond sociálnych investícií, do ktorého prispievajú súkromné firmy a spravujú ho mimovládne organizácie. Podporujú malé projekty, ale s veľmi inovatívnym prístupom.

Na Slovensku chce dať tretiemu sektoru peniaze vláda. Plánuje prerozdeliť 15 miliónov eur z eurofondov. Vzali by ste také peniaze?