Rozširovaniu vyšších kolektívnych zmlúv dal Ústavný súd červenú

Súd sa tým postavil na stranu podnikateľov, keď označil ustanovenia umožňujúce rozšíriť odvetvové kolektívne zmluvy aj na firmy, ktoré nie sú členmi niektorého zamestnávateľského zväzu, za odporujúce príslušným článkom ústavy, ako aj Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.

„Povýšenie kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, ktorej obsahom sú záväzky zmluvných strán, výnosom ústredného orgánu štátnej správy zverejneného v Zbierke zákonov SR na všeobecne záväzný právny akt pre iné, ako touto zmluvou zaviazané subjekty, prekračuje rámec ústavne akceptovateľnej normotvorby,“ uviedla v zdôvodnení predsedníčka Ústavného súdu Ivetta Macejková.

Aktívni opozičníci

Súd sa musel novelou zaoberať potom, ako ju 32 opozičných poslancov vo svojom podaní z decembra 2013 označilo za protiústavnú. Podľa nich zasiahla do viacerých ústavných princípov a noriem. Ako príklad uviedli porušenie princípu zmluvnej slobody, práva na podnikanie či práva vlastniť majetok, ako aj ďalších princípov právneho štátu.

Rezort práce bude problematický zákon znovu riešiť

Ministerstvo práce, ktoré novelu pred troma rokmi pripravilo, musí teraz do pol roka od vyhlásenia rozhodnutia zmeniť zákon tak, aby bol v súlade s ústavou. Ak tak neurobí, daná časť zákona stratí platnosť automaticky. „Rešpektujeme aktuálny nález Ústavného súdu SR vo väzbe na rozhodnutie o protiústavnosti právnej úpravy rozširovania kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa,“ uviedol v reakcii rezort práce. Staronový minister Ján Richter už avizoval, že príprava novely zákona bude jednou z prvých úloh ministerstva počas prvého polroka. Konkrétne opatrenia navrhnú po preštudovaní písomného zdôvodnenia Ústavného súdu. „Konfederácia odborových zväzov SR bude hľadať riešenia, ako pokračovať v trende zvyšovania miezd a životnej úrovne zamestnancov,“ reagovali odborári.

Doteraz systém fungoval tak, že napríklad Odborový zväz Kovo uzavrel KZVS so Zväzom strojárskeho priemyslu, kde si dohodli presné podmienky zvyšovania platov, nadčasov alebo príplatkov za prácu v noci či cez sviatky. Táto zmluva následne platila vo všetkých firmách združených vo zväze. Firmy, ktoré členmi neboli, sa mohli buď ku KZVS pridať, alebo si dohodli individuálne podmienky so zástupcami odborov vo svojom podniku. Ak však odborári požiadali ministerstvo práce o rozšírenie KZVS na celý strojársky priemysel a minister to schválil, rozšírila sa táto zmluva na všetky podniky v sektore bez ohľadu na ich individuálne dohody, nečlenstvo vo zväze či nesúhlas s KZVS.

Náhrady škôd otázne

Aktuálne rozhodnutie Ústavného súdu by podľa odborárov nemalo mať vplyv na už uzatvorené a rozšírené kolektívne zmluvy. Od začiatku platnosti novely v januári 2014 sa takto rozšírilo pätnásť zmlúv vrátane dodatkov. Len OZ Kovo rozšíril v predošlých dvoch rokoch svoje kolektívne zmluvy v odvetviach strojárskeho, hutníckeho, elektrotechnického priemyslu a verejnej autobusovej dopravy na takmer 100-tisíc ďalších zamestnancov. V súčasnosti tak kolektívne zmluvy vyššieho stupňa v pôsobnosti OZ Kovo upravujú pracovné podmienky viac ako 130-tisíc zamestnancov v 330 podnikoch. „Možnosť zamestnancov, ktorí nemajú v podniku odborovú organizáciu, zlepšiť si svoje mzdové a pracovné podmienky sa tak výrazne obmedzí,“ tvrdia „kováci“.

Otvára sa možnosť náhrady škôd pre firmy, ktoré museli aj napriek nesúhlasu na základe kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa zvýšiť platy

Pavol Rak z právnickej kancelárie Noerr upozorňuje, že doteraz rozšírené zmluvy možno nebudú platné, keďže boli uzatvorené na základe protiústavného zákona. „Teoreticky sa tak otvára aj možnosť náhrady škôd pre firmy, na ktoré boli aj napriek ich nesúhlasu kolektívne zmluvy vyššieho stupňa rozšírené a museli napríklad zvýšiť platy,“ vraví.

Staronový minister Ján Richter už avizoval, že príprava novely zákona bude jednou z prvých úloh ministerstva. Zdroj: Martina Brunovská

Žiadna reprezentatívnosť

Kritika extenzie (rozširovania) KZVS zo strany firiem a podnikateľských združení sa sústreďuje na viacero sporných bodov zákona. Prvým je reprezentatívnosť, keďže legislatívna norma nestanovuje minimálne percento zamestnancov ani firiem v sektore, ktoré by mala rozširovaná zmluva pokrývať. Jediným obmedzením je prípad, keď je v príslušnom odvetví uzatvorených viac KZVS. Vtedy možno rozšíriť len tú zmluvu, ktorej zamestnávatelia v odvetví zamestnávajú väčší počet ľudí.

Neexistencia dolnej hranice môže podľa kritikov zákona viesť k tomu, že menší odborový zväz uzavrie zmluvu s menším sektorovým zväzom, pričom ich pokrytie bude necelá pätina zamestnancov a desatina firiem. No cez inštitút extenzie vnútia svoje podmienky všetkým firmám v sektore. Navyše v rámci konkurenčného boja by takto mohlo buď pár veľkých firiem znevýhodniť menších rivalov, alebo menšie firmy diktovať podmienky celému sektoru.

Odborári však argumentujú, že v praxi k takýmto situáciám nedochádzalo. Odbory, firmy ani minister podľa nich nemôžu konať pri rozširovaní svojvoľne a podniky navyše môžu rezortu predkladať svoje námietky proti extenzii. Na tento účel bola zriadená tripartitná komisia. Jej úlohou je posudzovať návrhy na rozšírenie záväznosti zmlúv, ako aj pripomienky dotknutých zamestnávateľov. Skladá sa zo zástupcov ministerstva, zamestnávateľov, zamestnancov a Štatistického úradu SR.

Odborári pritom poukazujú na fakt, že z pol stovky návrhov na rozšírenie KZVS sa nakoniec realizovalo len pätnásť. Okrem toho sa KZVS nemohli rozšíriť na firmy s menej ako 20 zamestnancov, na podniky mladšie ako dva roky, na spoločnosti, ktoré postihla mimoriadna udalosť, boli v úpadku, likvidácii, reštrukturalizácii alebo v nútenej správe. Takisto sa rozširovanie netýkalo podnikov zamestnávajúcich aspoň desať percent osôb so zdravotným postihnutím.

Komisia bez právomocí

Fungovanie tripartitnej komisie malo podľa podnikateľov viacero medzier. Tou najhlavnejšou je jej status, keďže jej uznesenia mali pre ministra len odporúčajúci charakter. Konečné slovo má šéf rezortu práce a je len na ňom, či KZVS rozšíri alebo nie. V celom procese tak dotknuté firmy, ktoré s rozširovaním nesúhlasia, nemajú efektívnu možnosť brániť sa. Šéf rezortu má totiž vo svojich rukách absolútnu moc, lebo jeho rozhodnutie má formu všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý sa vyhlási zverejnením v Zbierke zákonov.

Ako pripomína P. Rak, neexistuje tu možnosť odvolania sa ani iný opravný prostriedok. „Námietky zamestnávateľov nemajú odkladný účinok a minister ich nemusí akceptovať,“ vysvetľuje. Na rozdiel od rozhodnutí Protimonopolného úradu SR alebo Úradu pre reguláciu sieťových odvetví neexistuje ani možnosť podať rozklad a obrátiť sa druhostupňovú inštanciu. Keďže rozhodnutie ministra práce pri rozširovaní KZVS má formu všeobecne záväzného právneho predpisu pre všetky právnické osoby, nie je ani možné nechať ho preskúmať súdnou cestou.

Rezort práce sa však bráni, že extenzia KZVS je štandardný nástroj v krajinách Európskej únie a umožňuje ho aj Medzinárodná organizácia práce. Pritom sa spravidla nevyžaduje súhlas zamestnávateľa. Ako príklad uvádza Nemecko či Česko. Oba štáty však majú ako podmienku reprezentatívnosť. V prípade Nemecka musí byť pred rozšírením zmluvou pokrytých minimálne 50 percent všetkých zamestnancov v oblasti jej pôsobenia a extenzia musí byť vo verejnom záujme. Dostatočnou reprezentatívnosťou podmieňujú rozširovanie zmlúv aj v Holandsku, Írsku, Fínsku, Maďarsku či Španielsku. Rovnakú podmienku reprezentatívnosti dal aj český Ústavný súd, ktorý posudzoval ústavnosť mechanizmu extenzie KZVS.

Aj slovenský Ústavný súd by mal v písomnom zdôvodnení naznačiť, ako by sa protiústavnosť rozširovania zmlúv dala riešiť. Extenzie by napríklad mohli ostať, ale boli by na dobrovoľnom princípe. To by však podľa odborárov viedlo k obmedzeniu rozširovania záväznosti KZVS na minimum a k sociálnemu dampingu. Zamestnávatelia totiž nebudú ochotní dobrovoľne pristupovať k prísnejším podmienkam vyjednaným v sektorovej kolektívnej zmluve, čo im ponúkne konkurenčnú výhodu oproti tým, ktorí sa k nej pridali. Druhým riešením je zaviesť do zákona princíp reprezentatívnosti, keď sa stanoví minimálna hranica pokrytia zamestnancov rozširovanej zmluvy. Do úvahy pripadá aj postup, keď by firmy získali zákonné možnosti na efektívnu obranu a mali by tak šancu reálne zvrátiť rozhodnutie o extenzii KZVS. 

Partneri TREND Špeciálu Právo a advokácia 2016: