Rozšafným Slovákom, ktorí sa zadlžujú najrýchlejšie v regióne, zahučí alarm

No Národná banka Slovenska (NBS) chce mať priestor a pre istotu pridá ešte jeden limit. Narazenie na jeho hranice by nielenže dalo stop banke pri poskytovaní nového dlhu, ale malo by byť akýmsi strážcom, ktorý ľudí upozorní na to, že to so zadlžovaním prehnali. Nový limit by sa mal vzťahovať na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu. Podobne ako má štát dlhovú brzdu, ktorá mu bráni prekročiť 60 percent dlhu k HDP.

NBS chce takúto možnosť získať v práve otvorenej legislatíve týkajúcej sa úverovania. Podľa hovorkyne centrálnej banky Martiny Vráblik Solčányiovej majú takéto limity aj strážcovia finančnej stability v zahraničí. Tento nástroj podľa nej aktivovalo napríklad Írsko či Spojené kráľovstvo.

Finančným domom sa nový limit príliš nezdá, považujú ho za nadbytočný. Myslia si, že by mali stačiť limity pri posudzovaní schopnosti klienta splácať úver. Klientov totiž môžu úverovať len tak, aby im nechali pri splácaní pôžičiek a nákladov na život z príjmu aj nejakú rezervu. No NBS je presvedčená, že ďalší ukazovateľ môže pri vysokom zadlžovaní pomôcť.

Veľký biznis

Bez ohľadu na to, či a akú podobu nakoniec bude mať ohraničovanie dlhu k príjmu domácnosti, poskytovanie úverov by sa malo od budúceho roka tak či tak na Slovensku sprísniť. Kým kalibrácia v hypotékach (týka sa najmä ich výšky, ale aj výpočtu rezervy v príjme) nemali na trh veľký dosah a objem hypoték narástol ešte viac ako vlani, efekt na trh spotrebných úverov môže byť zásadnejší.

Pravidlá budú platiť nielen pre bankové pôžičky, ale aj pre splátkové či lízingové firmy – teda všetky, ktoré majú povolenie poskytovať spotrebné úvery. Slovákov sa dotknú oveľa viac najmä preto, že sa týkajú podstatne širšieho okruhu ľudí, ktorí ich využívajú, nie výlučne bankových klientov.

Spotrebné úverovanie je veľký biznis. Podľa údajov spoločnosti CRIF, ktorá prevádzkuje bankový aj nebankový úverový register, malo koncom roka 2015 nejaký dlh na Slovensku 1,4 milióna ľudí, z toho len 300-tisíc malo dlh dlhodobý (nevylučuje to, že mali okrem toho aj krátke, čiže skôr spotrebné pôžičky). Na spotrebu si tak požičiava minimálne každý piaty Slovák. Pre lepšiu predstavu, podľa údajov Ministerstva financií SR si ľudia v podobe spotrebných úverov požičiavajú kvartálne viac než miliardu eur.

V bilanciách bánk sú síce spotrebné úvery podstatne menšou skupinou než hypotéky, dohromady je ich aj s kreditnými kartami a prečerpaniami úverov do sedem miliárd eur. To znamená asi štvrtinu v porovnaní s úvermi na bývanie, no je to rýchloobrátkový biznis. Táto skupina úverov nesie nielen vyššie marže finančným domom, ale aj vyššie riziko. Okrem bánk dlhujú ľudia licencovaným poskytovateľom spotrebákov ďalšiu zhruba miliardu eur.

Sprísnenie

Všetky spoločnosti poskytujúce spotrebné úvery budú od budúceho roka musieť podobne ako banky pri hypotékach posudzovať schopnosť klientov splácať úver prísnejšie. Výdavky spotrebiteľa vrátane splátok poskytovaného úveru nebudú môcť presiahnuť jeho príjmy. No už celková výška nákladov spotrebiteľa sa bude počítať s rezervou.

Tú nebudú musieť uplatňovať, ak hodnota pomeru celkovej zadlženosti spotrebiteľa vrátane poskytovaného spotrebného úveru nebude väčšia ako jeho čistý ročný príjem. A tiež vtedy, keď účelom úveru bude získanie hnuteľnej veci, ktorá slúži na zabezpečenie úveru. Teda napríklad pri lízingu. Hodnota poskytovaného úveru však nebude môcť presiahnuť 80 percent kúpnej ceny zabezpečenia. To znamená, že aspoň 20 percent budú musieť ľudia zaplatiť zo svojho.

Oťuknutí

Banky aj nebankovky poskytujúce spotrebné úvery si budú musieť žiadateľov o úver oveľa lepšie preklepnúť. Ich príjmy si budú musieť (nielen môcť) overiť v Sociálnej poisťovni (SP). Tak to predpokladá novela zákona o spotrebných úveroch, ktorá má po schválení vládou a parlamentom platiť od budúceho marca. Ľudí si takto budú musieť preklepnúť aj pri trebárs nákupe na splátky.

To bude významná zmena najmä pre tých, ktorí