Rozpustenie nič neznamená?

Okrem Borisa Kollára, predsedu Sme rodina, sa tak vyjadrili aj mnohí inak rozumní ľudia. Je to zarážajúce, pretože sme vždy od generálneho prokurátora žiadali, aby konal podľa zákona. A keď to konečne Jaromír Čižnár aj v niečom dôležitom urobil, tak sa spustila lavína predčasných výrokov na tému, čo to prinesie a aké neblahé následky to môže mať.

K obavám, že návrh na zrušenie bude tvrdé jadro podporovateľov ĽSNS vnímať ako sprisahanie alebo že rozpustenie strany vyvolá z lesa ešte horších fašistov, sa patrí pripomenúť dve veci. Demokraciu treba chrániť, a to aj za takú cenu, že pritom budú zranené city nejakého jadra a že ak budú z lesa vychádzať ešte horšie príšery, tak ich štát musí zahnať opäť do diery.

Pozrite si všetky Danglárove ilustrácie ku komentárom M. Leška

Keby slovenská ambivalentnosť zasiahla len ľudí, ktorí iba píšu do novín a o ničom nerozhodujú, bolo by to skvelé. Lenže ona postihla aj samotného premiéra. Pri oslavách Dňa víťazstva nad fašizmom na Slavíne hovoril, že videl v televízii politika, ktorý vyhlasoval, že nemá názor na holokaust, a iného, ale z tej istej strany, vraj v televíznom štúdiu sprevádzali dvaja muži, ktorí ostentatívne ukazovali svoje zbrane.