Rozprávať príbeh o produkte

Napísať biznisplán, nastaviť financie, vyrobiť produkt a presvedčiť ľudí, že ho potrebujú. Tak vyzerá obvyklá schéma podnikateľského zámeru. Dnes sa však objavuje čoraz viac príkladov na to, že operovať v malom sa dá aj inak. Poučky z nového scenára znejú: nevymýšľať, čo nie je potrebné, počúvať, o čom sa ľudia rozprávajú, všímať si, ako konzumujú médiá, rozprávať sa s nimi a v ideálnom prípade im pomôcť vyriešiť nejaký problém. Nastupuje generácia, ktorá si o marketingu a komunikácii s cieľovkou myslí svoje.

Začať od seba

„Na začiatku bol môj problém, že som sa nevedel pohodlne dostať na bicykli do práce,“ hovorí Ján Šifra. Keď si uvedomil, že podobné ťažkosti môžu mať aj iní Bratislavčania, vznikol nápad venovať sa propagácii mestskej cyklistiky.

Podobne otvára svoju story aj Roman Kóňa: „Keďže rád jem, zaujíma ma, aké potraviny sa kde dajú kúpiť. Štandardnú ponuku supermarketov nie je problém zistiť, no kde zoženiem sezamovú pastu tahini, žltú cukinu alebo kvalitné mäso na steak, to sa len tak ľahko nedozviem.“ Spolu s bratrancom Otom Kóňom preto začali rozmýšľať nad mobilnou aplikáciou, ktorá by ponúkala informácie o tom, kde sa dajú kúpiť dobré potraviny. Od začiatku im bolo zrejmé, že takto nepomôžu len sebe, ale aj ďalším ľuďom, ktorí pátrajú po kvalitnom nákupe.

Obe tieto aktivity vznikli z nadšenia a bez jasného biznis plánu či predstavy predaja konkrétnych produktov. Úsilie pomôcť sebe i iným však so sebou nieslo punc autenticity, čo sa prejavilo v rýchlom nabalení veľkého publika na webe. Rozprávanie o tom, kde sa dá bicyklovať a čo dobré sa dá zjesť, nefungovalo ako marketingový trik, ale ako nastolenie pozitívnych tém, ktoré prejavili veľký potenciál.

Udržateľné nadšenie

Internet naštartoval mnoho iniciatív, ktorých účelom je poskytovanie tipov a rád z rôznych oblastí života. Životnosť týchto projektov však závisí od miery entuziazmu. Nadšenie potrebuje motor, inak sa vyčerpá. Aj J. Šifra rýchlo zistil, že diskurz o mestskej cyklistike si vyžaduje udržateľný rámec. Nápad bol, že by ním mohla byť tematicky súvisiaca obchodná aktivita. Už pred tromi rokmi preto rozbehol značku Modrofúz, pod ktorou sa začal venovať servisu, predaju príslušenstva a neskôr i kompletných mestských bicyklov.

Podobne to prebiehalo u Kóňovcov. Značkou, ktorá prezentovala dobré potraviny, sa minulý rok stal Bratislavský regál. Od informovania o možnostiach dobrého stravovania viedla cesta k prvému predaju. Išlo o súpravy na pečenie domáceho chleba, z ktorých sa niekoľko sto kusov rýchlo rozchytalo. Prví zákazníci značky sa tak nielen naučili upiecť si chlieb, ale zároveň sa stali možnými odberateľmi špaldovej múky. Odtiaľto nebolo ďaleko k myšlienke širšej spolupráce s malými producentmi potravín. Farmár má príliš veľa práce na to, aby sa stihol starať o marketing. Stačí však, aby jeho výrobky vyvesila partia nadšencov pred oči svojim fanúšikom na webe a začnú sa diať veci. R. Kóňa vyťahuje kalkulačku a násobí veľkosť publika „regálu“ sumou tristo eur, ktorú podľa ich vlastného prieskumu vydá mladý Bratislavčan za mesiac na potraviny. Na displeji svieti sedemmiestna suma, v rámci ktorej môžu regálisti marketingovo operovať.