Vodu káže, víno pije! Tak presne to môže niekomu napadnúť pri prvom pohľade na návrh rozpočtu Európskej únie na budúci rok, ktorý pripravila Európska komisia. Brusel na jednej strane pre dlhovú krízu už nejaký čas stojí na čele šíkov bojujúcich za úspory a reformy nevyhnutné na znižovanie nadmerných rozpočtových deficitov členských štátov do prijateľných medzí. Na druhej strane na rok 2013 chce výrazne zvýšiť platby vo „vlastnom“únijnom rozpočte, a to o 6,8 percenta.
Pri podrobnejšom pohľade sa však ukazuje, že to s únijným rozpočtom a jeho zvyšovaním je trochu zložitejšie, ako by sa len z hrubých rámcových čísiel mohlo zdať. V každom prípade z rôznorodých a v niektorých prípadoch i hodne vyostrených reakcií, ktoré počin tímu okolo Josého Barrosa vyvolal, je jasné, že úniu čakajú neľahké mesiace hľadania finálneho kompromisu.
Podobu navrhovaného finančného plánu, čo nezabudli zástupcovia komisie opakovane zdôrazniť, formovalo i niekoľko faktorov, za ktoré vraj Brusel skrátka nemôže alebo len z malej časti.
Rozpočtový systém je založený na dvoch základných číslach – záväzkoch (na rok 2013 v navrhovanej výške 151 miliárd eur) a platbách (138 miliárd eur). Záväzky predstavujú celkovú sumu, ktorá bola na rôzne projekty povolená, kým platby prostriedky, ktoré sú reálne na rok k dispozícii. Súvisí to s tým, že rad projektov je viacročných a sú štátom preplácané až vtedy, keď sú hotové. Nuž a teraz nastáva situácia, keď od krajín prichádzajú faktúry. A Brusel si musí splniť záväzky a účtenky platiť, zdôrazňujú Barroso a spol. Naakumulovaniu nahráva to, že budúci rok sa končí sedemročná finančná perspektíva, teda dlhodobý finančný rámec na roky 2007 až 2013 vymedzujúci širšie rozpočtové mantinely.
Druhý argument komisie pre navýšenie súvisí s tým, že v posledných rokoch z rôznych dôvodov europoslanci a členské krajiny, ktoré o rozpočtoch v konečnej fáze spoločne rozhodujú, nakoniec vyčlenili na platby menej, než koľko bolo podľa odhadov komisie treba. To potom však viedlo k zvýšeniu počtu nezaplatených účtov a k ich „prelievaniu“ do ďalšieho roku. Ale teraz ich už ďalej odkladať nemožno.
Lenže ako vysvetliť navrhované zvýšenie platieb o takmer sedem percent ministrom financií, z ktorých mnohí doma musia pristupovať k niekedy až drastickým rozpočtovým škrtom, kvôli ktorým sa pod ich politickými stranami kývu stoličky? Ako jedna z posledných vlád pre krízu a šetrenie padla tá v Holandsku, kde sa politici neboli schopní dohodnúť na úsporách, ktoré by pomohli naplniť rozpočtové požiadavky EÚ. Práve Amsterdam, teda jeden z čistých platcov (do EÚ dáva viac, než z nej získava), tlačí na osekávanie rozpočtu únie a tento komisný návrh už tiež označil za „nemysliteľný“. A nebol rozhodne sám.
Komisia kontruje tým, že míňanie osekáva a je vraj na hranici možného. Koniec koncov vraj po prvý raz „zmrazuje“ záväzky na budúci rok, keď počíta s ich rastom len o dve percentá, teda vo výške očakávanej inflácie. A zoškrtáva predsa aj administratívu, ktorá sa EÚ často vyčíta ako príliš rozbujnená a ktorá porastie o menej než inflácia. Na platy úradníkov a chod inštitúcií, z ktorých niektoré nie sú určite nevyhnutné (napríklad čisto poradný Výbor regiónov či Európsky hospodársky a sociálny výbor), má však budúci rok ísť stále vyše 8,5 miliardy eur, teda nejakých šesť percent rozpočtu!
Možno čakať konflikt medzi čistými platcami a chudobnejšími štátmi, ktoré z EÚ viac získavajú a ktoré sa boja zníženia prostriedkov plynúcich na kohéziu, teda na pomoc chudobnejším regiónom. Pre niektoré štáty vrátane Slovenska by nepokrytie záväzkov mohlo navyše znamenať zvýšenie ich deficitov či problémy s likviditou. No tvrdé vyjednávania štáty volajúce po väčšej striedmosti v únijnom rozpočte čakajú aj s europoslancami. Ich súhlas je totiž na jeho schválenie takisto nevyhnutný. A tu by u niektorých mohli, naopak, naraziť na šetriace prvky, teda napríklad avizované zníženie záväzkov, respektíve ich medziročné zvýšenie zhruba len o výšku inflácie.
Sčítané, podčiarknuté – máme sa na čo tešiť! No tým, ktorí budú rozpočtové triky nakoniec vysvetľovať občanom, veľmi ľahko asi nie je. Ak nie sú PR kúzelníci, potom ich čaká takmer nadľudská úloha.
Autor je spravodajca ČTK v Bruseli.
Komentár vyšiel v aktuálnom vydaní týždenníka TREND 17/2012.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
