Trištvrte roka trvalo ministerstvu financií, kým predstavilo realistický pohľad na vývoj ekonomiky a následne prognózu daňových príjmov. Už predtým, ako na Slovensku naplno prepukla kríza, bolo jasné, že rozpočet stojí na piesku. Príliš optimistické očakávania rastu HDP možno oklamali laika, no napríklad rozprávke o tom, že sa krikom podarí vyduriť z druhého piliera 150-tisíc duší, veril asi len Robert Fico. Že je zle, bolo vidno pri predbežnom plnení rozpočtových príjmov za prvý tohtoročný mesiac či dva. No vláda ostala chladná a tvárila sa, že opatrenia sa dajú prijímať, až keď budú k dispozícii relevantné čísla o vývoji za prvý kvartál. Je síce pravda, že bez nich sa ťažko robia presné výpočty. Ale tváriť sa, že sa nič nedeje, je opačný extrém. Áno, pred troma mesiacmi by nikto nevedel tak spoľahlivo vyrátať, že oproti rozpočtu sa tento rok vyberie na daniach o 1,7 miliardy eur menej. Odhady by možno kolísali v širšom intervale, trebárs od pol miliardy do dvoch. Ale niečo sa robiť malo. Prepúšťanie dvadsiatich percent úradníkov bol pred troma rokmi rovnako bláznivý sľub ako aktuálne hromženie, že sa v úradoch prestane nakupovať papier. Neprestane sa. A keby aj, nemôže to stačiť. Minimálne od marca mala vláda prehodnotiť výdavkový plán, hoci len vo forme pesimistického záložného scenára. Urobila sa nejaká úspora, aby bolo na šrotovné, ale na vykrytie výpadku príjmov sa neušetril ani cent. Načo aj, veď pakt stability vidí veľký priestor na zvyšovanie štátneho dlhu. To sa už začalo, emisia eurodlhopisov prišla v máji – viac než mesiac predtým, ako problém oficiálne priznal rezort Jána Počiatka. V kríze existujú dva druhy fiškálnej politiky. Ten prvý znamená stimulovať hospodárstvo jednorazovými extra výdavkami. O jeho zmysluplnosti možno debatovať. Lenže ten druhý je ešte horší. Znamená pozerať sa, ako erózia príjmov a neefektívnosť rozkladá verejné financie, a nič s tým nerobiť. A tváriť sa, že ničnerobenie je v podstate fiškálny stimul, lebo veď sa strojnásobí deficit. Ficova vláda uplatňuje druhý prístup. Ak sa v septembri bude novelizovať rozpočet na tento rok, tak žiadne veľké úspory na ostávajúci štvrťrok čakať nemožno. Bude to len formálne zreálnenie čísiel. Problém je, že dôsledky rozpočtového provizória 2009 nebudú jednorazové. Naopak, prognózy na nasledujúce roky hovoria o pokračujúcom prepade príjmov a prudkom raste verejného dlhu. A nech zdvihne ruku každý, kto si myslí, že vo volebnom roku príde k veľkej rozpočtovej konsolidácii. Ani J. Počiatek sa nehlási.24 – 25
Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 2 € / týždeň
- Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
- Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
- Menej reklamy na TREND.sk
Máte už predplatné?
