O rozpočte únie až po britskom referende

Najčastejšie spomínaným podozrivým je pritom v tejto veci podľa novinárov prípadný brexit, presnejšie teda referendum o zotrvaní Spojeného kráľovstva v Európskej únii, naplánované na 23. júna. A ešte presnejšie hustnúca verejná debata pred britským hlasovaním.

Zástupcovia komisie však vec radšej zdôvodňujú potrebou dodatočného času na to, aby mohli do návrhu zapracovať rýchlo sa meniace potreby financovania najrôznejších aspektov a nástrojov na zvládanie migračnej krízy.

Napriek tomu sa zdá, že komisia sa snaží predovšetkým vyhnúť tomu, aby sa pred britským referendom začalo zdĺhavo a do hĺbky diskutovať o tom, ako a za čo únia míňa peniaze. Podobne opatrný prístup nie je v posledných týždňoch v Bruseli novinkou.

Hoci predstavitelia EÚ – napríklad šéf Európskej komisie Jean-Claude Juncker – dávajú jasne najavo, že britský odchod by bol chybou, nešťastím pre obidve strany a neželajú si ho, snažia sa zároveň pokiaľ možno do britskej „predreferendovej“ debaty nezasahovať.

Pre tábor, ktorý presadzuje britský koniec v Európskej únii, sú britské náklady na členstvo jedným z často používaných argumentov. Menej často už táto skupina spomína napríklad britský rabat, teda fakt, že v zásade dve tretiny svojho príspevku krajina získava ako zľavu z odvodov späť. V roku 1984 tento rabat vyjednala Margaret Thatcherová predovšetkým v súvislosti s vtedajšou podobou únijnej poľnohospodárskej politiky.

Pôvodne bolo predstavenie návrhu rozpočtu na budúci rok chystané na koniec mája, teraz sa zrejme o mesiac odsúva. Vo viacročnom finančnom pláne je na budúci rok strop vo výške necelých 155 miliárd eur a už v marci dal rozpočtový výbor europarlamentu najavo, že rozpočet