Rozpočet 2017: Štát chce šetriť všade inde, len nie u seba

Nevidieť to ani na znižovaní každoročného schodku verejných financií. Od roku 2013 sa slovenský deficit nezmenšil vôbec – napriek medzinárodným i národným záväzkom o rozpočtovej zodpovednosti. Najnovšie čísla za prvý štvrťrok tohto roku hovoria stále o takmer trojpercentnej sekere.

Vyrovnaný rozpočet nebude

Čoskoro by sa to mohlo zmeniť – ak vyjdú plány koaličnej vlády v oblasti verejných financií. Kabinet minulý týždeň schválil návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2017 až 2019. Ten počíta s ďalším rastom príjmov i výdavkov – najmä vďaka zlepšujúcemu sa výberu daní, ale aj pre nové príjmové opatrenia, ako sú predĺženie odvodov regulovaných firiem, odvod z poistenia či daň z dividend.

2,1 miliardy eur bude mať štát v roku 2017 navyše oproti rozpočtu na tento rok. Deficit zníži len o menej ako štvrtinu z tejto sumy.

V porovnaní s očakávaním trojročného rozpočtu zostaveného vlani bude mať vláda v budúcom roku k dispozícii o viac ako miliardu eur viac. Deficit verejných financií však plánuje znížiť z tohtoročnej očakávanej úrovne 2,1 percenta HDP len na 1,3 percenta v budúcom roku. Teda len o zhruba pol miliardy eur. Ak by vláda súčasný výrazný rast príjmov využila na znižovanie deficitu, mohol byť rozpočet v budúcom roku už vyrovnaný. Namiesto toho však tento cieľ odsunula až na posledný rok svojho mandátu.

Napriek pomalému tempu znižovania každoročnej rozpočtovej sekery by bol deficit vo výške 1,3 percenta HDP historickým minimom od vzniku SR a mal by naštartovať znižovanie štátneho dlhu v pomere k ročnému výkonu ekonomiky. Zlou správou je, že na znižovanie zadlženia treba nižšie schodky ako kedysi: kvôli citeľne pomalšiemu rastu ekonomiky v bežných cenách. Teda i pre nízku infláciu.

Ďalšou zlou správou je, že vláda sa znovu do veľkej miery spolieha na neisté tvorenie prebytkov Sociálnou poisťovňou, zdravotnými poisťovňami, samosprávami, ale aj environmentálnym či recyklačným fondom či Národnou diaľničnou spoločnosťou. Teda inštitúciami, ktoré nemá priamo pod svojou kontrolou a v minulosti rozpočtové ciele plnili iba obmedzene. Kým v tomto roku vláda predpokladá, že príjmy týchto ostatných subjektov verejnej správy reálne prevýšia výdavky o 90 mil. eur, v budúcom roku by to malo byť podľa rozpočtu až o 641 miliónov.

Konečne smer nula?
(bilancia verejných financií, % HDP)

Čoraz viac na dôchodky a zdravotníctvo

Najviac nových výdavkov pribúda v ostatných rokoch, i v tom budúcom, v kategórii „sociálne platby“, kam patrí najmä oblasť sociálneho a zdravotného poistenia. Hlavne zdravotníckym zariadeniam sa opakovane nedarí dodržovať výdavky na úrovni rozpočtov a zadlžujú sa.

Rýchlo rastú aj výdavky štátu na starobné dôchodky, keďže do penzijného veku