Jedno austrálske príslovie hovorí: „Čím dlhšie sa pýtaš, ako ďaleko si zašiel, tým dlhšie sa ti bude zdať cestovanie.“ Obzvlášť to vystihuje krajinu, kde sa vzdialenosti delia číslovkou 10, aby boli bežnému Európanovi predstaviteľnejšie. My sme si túto skutočnosť išli overiť zo starého kontinentu traja.
Traja pátrači
Svoje tri týždne sme si rozdelili do troch etáp v troch rôznych oblastiach. Po viac ako 16-tisíc kilometroch a takmer 24 hodinách v lietadle sa naším prechodným domovom stalo Sydney. Netrvalo dlho a toto mesto si nás podmanilo svojou príjemnou a pohostinnou atmosférou, členitým pobrežím, plážami. Nečudo, že v ňom žije takmer štvrtina celoaustrálskej populácie. Aj v nás silno zarezonovalo, ba dokonca, keď sa pred nami tretíkrát začala vynárať panoráma mesta, naše vnútro začalo spievať: „My sme tu doma, my sme tu doma...“
Živé kone na predstavení Carmen v typickej budove Sydney Opera House, odporúčanie, aby sme v parkoch chodili po tráve a nie po chodníkoch, objímali stromy a nasávali energiu, Australia Day – štátny sviatok, keď ľudia všetkých národností vyjdú do ulíc alebo k priateľom, aby oslávili to, že sú Austrálčania, či závody v surfovaní zapôsobili na mňa najviac.
Križovatka na Red Centre Way
Byť prvýkrát na tomto izolovanom ostrove v mori „Down under – tam dole“ vytvára neskutočné množstvo príležitostí, ako zažiť „niečo nové“. „Tu je eukalyptový repelent proti hmyzákom,“ boli prvé slová Maca, nášho sprievodcu, ktorý sa nám pokúsil odkryť tajomstvá najstaršieho dažďového lesa na svete. Daintree, ako sa tento autochtónny, pôvodný, prales nazýva, rastie nepretržite už 120 miliónov rokov.
„Nenačahujte sa z loďky rukou do vody, mohli by ste o ňu i prísť, sú tu krokodíly! Kúpanie v mori je na vlastné nebezpečenstvo kvôli štvorhrankám – jedovatým medúzam, ktoré sú schopné zabiť! A ak náhodou stretnete kasuára, čo je asi meter a pol vysoká a až 60 kg vážiaca sliepka, neotáčajte sa jej chrbtom, mohla by zaútočiť a nepríjemne vás dokopať, poďobať, zraniť!“ Po tomto krátkom školení sme sa ponorili do baldachýnu zelene.
V inom svete
Hovorí sa, že jedinou stavbou živých tvorov na Zemi viditeľnou aj z Mesiaca je Veľká koralová bariéra. Z vlastnej skúsenosti to povedať neviem, ale môžem potvrdiť, že minimálne z lietadla, resp. z výšky cca 10 km je nádherná. A tak sme nezaháľali ani vo vertikálnej rovine. Ponorili sme sa do hĺbky 10 metrov, kde na nás čakal úplne iný svet, „svet Nema“, ale naša radosť, eufória bola pod hladinou, žiaľ, nemá.
Od pobrežia cez lesy a Camberru, „Mesto duchov“, sme došli až na najvyšší bod. Viac ako samotné Mt. Kosciuszko (2 228 m n.m.) sa mi vryl do pamäti fakt, že práve na jeho úbočí som si postavil prvého tohtoročného snehuliaka. No kto to mohol pred pol rokom, keď sme sa začali obzerať po letenkách, tušiť?
Rande s morskou uhorkou
A keď sme mysleli, že vyššie to už nepôjde, vystúpili sme pár desiatok až stoviek metrov, aby sme „na krídlach vážky“ zažili na vlastnej koži majestátnosť okamžiku. Najposvätnejšie miesto Aborigénov, pôvodných obyvateľov, sme mali ako na dlani. Uluru, pieskovcový monolit s obvodom takmer 10 km, hrá pri východe, a predovšetkým západe slnka širokou paletou farieb. Je takmer neuveriteľné, že 9/10 je ukrytých pod zemským povrchom. Právom je považovaný za dominantu v červenom strede Austrálie. Tento zážitok je ešte umocnený neskutočným množstvom múch, ktoré neodmysliteľne patria k tejto oblasti.
Rozľahlé dažďové pralesy, plné bujnej zelene, modrý nádych živého, ale krehkého ekosystému korálovej bariéry, krása a sýtosť krajiny v okolí „Červenej“ skaly. To sú moje tri tváre Austrálie!
Západ slnka nad Uluru Zdroj: Michal Kraus
Jazdite vľavo
Vidieť skákať kenguru v lese, „muckať sa” s koalou, plávať s rybkami na útese, ochutnať rozmanité jedlá, pozerať sa na nočnú oblohu, ktorá je na južnej pologuli úplne iná, než na akú sme zvyknutí…
Zažili sme toho veľa krásneho, ale Austrália dokáže ponúknuť oveľa viac. A čo bolo pre mňa taký najúsmevnejší moment? Vyrazíme na cestu autom, pred sebou máme niečo vyše 500 km! Ale podľa navigácie máme ísť 196 km rovno, na križovatke potom zatočiť doprava a pokračovať takmer 300 km. Medzi prvou a druhou križovatkou sa zastavujeme na pumpe, kde s ťažkosťami nájdeme obsluhu, ale zato pri tankovaní príde k stojanu ťava.
Najstarší prales na svete Daintree Zdroj: Michal Kraus
Pokračujeme v ceste, tešíme sa, že jazda v ľavom pruhu s volantom na pravej strane svižne ubieha, na tempomate povolených 110 km/h. Pred nami sa v diaľke vynára vozidlo, ktoré ide evidentne pomalšie, keďže ho po viac ako hodine dobiehame. Sme radi, že jednu z asi troch zákrut, kde je plná čiara a nedá sa predbiehať, sme práve teraz nestretli, aj keď aj to sa stalo.
Všetko je ideálne, hurá, ide sa na to. S úsmevom na tvárach vyhadzujeme smerovku a tu ľaľa, mokré okná. Áno, uhádli ste! Zvyk je železná košeľa, a preto sme si tu, na druhom konci sveta, zapli ostrekovače a stierače namiesto blinkra! A koho by to zaujímalo, to auto sme napokon predbehli ešte asi trikrát. Aj to je Austrália.
Financie
Nakúpiť austrálsky dolár (1 EUR = cca 1,5 AUD) na Slovensku je problematické. Eurá sa dajú bez problémov zameniť už na letisku v Austrálii. Medzinárodnými platobnými kartami je možné platiť takmer všade. Aj keď s mobilným signálom je to slabšie, v odľahlejších oblastiach, najmä vo vnútrozemí, sa zakúpenie miestnej SIM karty s kreditom oplatí.
Vstup do krajiny
Keďže najbližší zastupiteľský úrad Austrálie je vo Viedni, je najlepšie podať žiadosť elektronicky. Vyplnením formulára „e Visitor (subclass 651)“ na stránkach www.immi.gov.au o pár hodín príde správa, že sa už na vás tešia . Krajinu je možné počas jedného roka navštíviť i opakovane s maximálnou dĺžkou pobytu 3 mesiace. Na letisku sa treba obrniť istou dávkou trpezlivosti – platí striktný zákaz dovozu potravín a výrobky rastlinného či živočíšneho pôvodu podliehajú karanténe.
Fauna a flóra
Cesta do praveku
Kvôli izolácii celého svetadielu sa tu možno stretnúť s mnohými zaujímavými, pre nás i novými, zástupcami z rastlinnej aj živočíšnej ríše. Mnohí prekvapia svojimi farbami, tvarmi či vôňami, iní zase zdvihnutým prstom ostražitosti. Pri rešpektovaní upozornení sa však netreba obávať. Iný kraj, iný mrav, a teda na miestny hmyz platia účinnejšie lokálne „zbrane“. Nám najväčšie vrásky na čele spôsobovali roje múch, cez ktoré sme sa museli predierať. Preto klobúk so sieťkou na tvár je v niektorých oblastiach nevyhnutnou a vítanou pomôckou.
Jedlo
Jednotlivé oblasti ponúkajú rôzne možnosti a špecifické chute. Určite nemožno vynechať možnosť urobiť si svoj vlastný steak na niektorom z verejných grilov v parkoch či s priateľmi na pláži.
Autor je spolupracovník TRENDU.
