Rovnakému zloženiu potravín hrozí fraška à la krivé uhorky

 „Nestiahli sme hranice svojej (imperiálnej) britskej štátnosti len preto, aby sme sledovali ich vytvorenie na európskej úrovni v podobe európskeho superštátu,“ hromžila britská premiérka Margaret Thatcherová ešte pri plnej sile počas vystúpenia v sále stredovekej radnice v belgických Bruggách.

V tom istom roku prijíma Brusel pod tlakom obchodníkov nariadenie o kvalitatívnych triedach uhoriek, kde sa okrem iného určuje, že prvá trieda môže mať zakrivenie maximálne desať milimetrov na desať centimetrov. Harmonizácia mala dobrý úmysel, zefektívnila obchodovanie na spoločnom trhu, ale priniesla aj negatíva v podobe vyhadzovania celej úrody príliš zakrivených uhoriek. Jej najhorší vplyv však znášala reputácia EÚ. Zo smernice sa stal symbol posmeškov na adresu EÚ, a tak ju Európska komisia v roku 2008 zrušila.

Dnes sme svedkami podobnej situácie, iba tlak na novú európsku reguláciu neprichádza od obchodníkov, ale od národných lídrov nových členských krajín na čele so Slovenskom. A Európska komisia opäť ustupuje.

Zázračné precitnutie

Rok 2017 je časom bujnejúcich antieurópskych nálad a EÚ prežíva existenciálnu krízu. Blok opúšťa Spojené kráľovstvo ako jeden z najväčších členov a pôvodnú myšlienku „čoraz zomknutejšiej únie“ nahrádza koncept dvojrýchlostnej integrácie, čo vytvára nové deliace čiary na starom kontinente.

V krajinách Vyšehradskej štvorky sa vo veľkom darí euroskeptickým stranám a až tri štvrtiny ich obyvateľov majú pocit, že západoeurópske štáty ich neberú ako rovnocenných partnerov (prieskum inštitútu Nézőpont Intézet). Zároveň narastá tlak ich vrcholných predstaviteľov na Brusel, aby riešil dvojakú kvalitu potravín.

V tejto situácii vystúpil predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker a rázne vyhlásil, že Česi musia mať v čokoláde rovnaké množstvo kakaa, Slováci rovnaké množstvo rybaciny v rybích prstoch a Maďari rovnaké množstvo mäsa v párkoch ako ktokoľvek iný v EÚ. Prudko sa tak obul do problému, ktorý trápi nové členské štáty EÚ už celé roky.

Je to náhly zvrat, pretože česká europoslankyňa Olga Sehnalová vyťahovala tému na pôde Európskeho parlamentu od roku 2011 a opakovane vo veci interpelovala Európsku komisiu. Bezvýsledne.

Zrazu sa k téme uskutočnil v Bratislave európsky samit a chystá sa zmena príslušnej legislatívy. Zázračne precitol aj premiér Robert Fico. Hoci porovnávajúce testy vybraných výrobkov sa na Slovensku robili už v roku 2011, pre premiéra to nebola téma, a to ani počas slovenského predsedníctva, keď Bratislava mala najväčší vplyv na určovanie rokovacej agendy na európskom stole. Zrazu je všetko inak a R. Fico vycítil dobrú a ľahko komunikovateľnú tému.

„Problematika duálnej kvality potravín, ktorou sa obyvatelia Slovenska zaraďujú do druhej kategórie, je ľahko zrozumiteľná a blízka každému občanovi. Pritom je to však oblasť, ktorej by sa mala venovať ministerka pôdohospodárstva,” povedala TRENDU expertka na potravinárstvo Jarmila Halgašová, tímlíderka SaS pre pôdohospodárstvo.

Európska komisia zasa v téme dvojakej kvality potravín vidí príležitosť