Po úlohe motora Európy nečakane poškuľuje Taliansko

Rím je aj v decembri ako z rozprávky. Kým na Slovensku sneží, tam je pekné jarné počasie s príjemnými teplotami. Keď vyjde slniečko, je tam okolo pätnásť stupňov Celzia. Palmy, banánovníky, pomarančovníky obsypané oranžovými plodmi. Úžasné výhľady na Baziliku svätého Petra, na Kapitol, na Anjelský hrad, na stovky nádherných kostolov, veľkolepých verejných budov z 19. storočia na čele s budovou parlamentu. Rím, mesto plné turistov vrátane tých katolíckych, ktorí mieria hlavne do Vatikánu.

Okrem toho je Rím sídlom svetových organizácií na čele s OSN, ktorej Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) je v rámci nej jedna z najväčších, takže mnohé štáty majú v hlavnom meste Talianska troch veľvyslancov a tri ambasády: taliansku, vatikánsku a tú pri FAO.

Mesto, kde nič nefunguje

Takmer trojmiliónové mesto Rím nemá v Taliansku najlepšiu povesť. „Špinavé, nefungujúce a dosť zanedbané,“ hovorí mi jeden katolícky kňaz zo strednej Európy, ktorý v Ríme žije už štvrtý rok. „Samozrejme, že je to splnený sen, ale aj obrovské sklamanie. Keď do Ríma prídete, zistíte, že nič nefunguje. Hľadanie bytu je problém, internet je problém, doprava je problém, opravár je problém,“ usmieva sa, ale trochu smutne. „Najskôr si myslíte, že je to vami, že neovládate dosť dobre jazyk, že sa tu dostatočne nevyznáte. Ale po čase zistíte, že problém nie ste vy, ale Rím, nefungujúci Rím,“ vysvetľuje. „Sídli tu síce prezident, vláda, parlament, ambasády, pápež, ale skoro nič sa tu nevyrába, neprodukuje, mesto žije len z úradníkov a turistov,“ dodáva.

Ak sa z Ríma presuniete do Milána, napríklad za pár hodín najrýchlejším európskym rýchlovlakom, ste už na prvý pohľad v inom svete: čistom, fungujúcom, presnom. To, čo robí z Talianska priemyselnú veľmoc, nájdete hlavne v tomto meste. „Prosím, tu sa držte programu na minúty. Tu nie ste v Ríme, tu ste na severe Talianska, tu je to rovnaké ako v Nemecku,“ vysvetľuje jeden milánsky podnikateľ.

Talianska pohoda

Pohľad turistov na Rím je však trochu lepší. Za svoje peniaze tam väčšinou dostanú, čo očakávajú. Kávu. Dobrá talianska káva je tam všade a za oveľa nižšie ceny než v strednej Európe počnúc Bratislavou. Podobné je to s pizzou, so špagetami, zapečenými jednoduchými veľkými žemľami so syrom, šunkou, salámou, s vínom. Všade máte pocit, že ste vítaní a že vás nechcú obrať o peniaze. Aj
keď zaplatíte sedem eur za čapované pivo.

Všetko tam však trochu trvá, autobusy ani nemajú cestovné poriadky, metro sa končí priskoro a čakanie na taxíky býva nekonečné. Ale rýchlovlaky do celého Talianska zase jazdia presne, metro sa rýchlo stavia a na nekonečné dopravné zápchy si jednoducho zvyknete.