Pre niektorých z tuzemských oligarchov by bolo zaujímavé, ale asi aj trochu prekvapivé už to, ak by sa k nejakému svojmu majetku vôbec priznali. Na mená viacerých vplyvných ľudí, nazývaných podnikateľmi, totiž nereaguje ani Obchodný register.
Silnejúce EPH
Očakávať sa dá posilnenie zoskupení, ktoré si s politikmi stále majú čo ponúknuť. Z domácich bude nepochybne naplno bojovať J&T. V spolupráci s Energetickým a priemyselným holdingom Daniela Křetínského a peniazmi Petra Kellnera im záťah menom SPP – aspoň do uzávierky tejto ročenky – vyšiel. Vďaka dlhopisom aj finančne. Zmeny nielen v riadení, ale možno aj vo financovaní na seba zrejme nedajú dlho čakať, napríklad v elektrodistribučke Stredoslovenská energetika, ktorú holding ovládol. V iných biznisoch, napríklad v turizme, firemné štruktúry s účasťou či riadením J&T buď ešte investujú, alebo už aj vyťahujú peniaze a skúšajú nové politické „pomôcky“. Alebo majú problémy, ktoré ich stoja peniaze, a to najmä v metalurgii a strojárstve. Inak si totiž záporné vlastné imania firiem vysvetliť nemožno. To sa týka aj niektorých projektov s ich rôzne prepojenými partnermi – D. Křetínským či Mariom Hoffmannom.
Daniel Křetínský
Penta „ovenčená“ kauzou Gorila si naplánovala sťahovanie. S novými akvizíciami sa zameriava hlavne na Poľsko a Nemecko. Na Slovensku a v Česku sa viac-menej sústredí len na udržiavanie toho, čo získala skôr. Oficiálne je za tým fakt, že skupina chce už len väčšie firmy, aké doma už voľné nie sú. No môžu byť za tým aj napäté vzťahy s najmocnejšou politickou stranou Smer. Tá Pentu brzdí najmä v zdravotníctve. Zásadnejší problém má Penta len so svojím mäsopriemyslom. Tým, že nedávno jeho úverujúcim bankám vyplatila všetky pôžičky, Penta len potvrdila, že hotovosti má dosť. Natoľko, že finančne vie zvládnuť aj odchod prvého významného spoluvlastníka. Martin Kúšik má dostať za svoje podiely zhruba 400 miliónov eur. Otázne je, či pokojnejšie pracovné tempo nebudú chcieť časom zaradiť aj ďalší odídenci z čela Penty. O vytrvalosti hlavy skupiny – Jaroslavovi Haščákovi – sa nepochybuje. No Marek Dospiva či Jozef Oravkin možno budú chcieť zvoľniť. Ani takéto prípadné odchody však nemajú Pentu roztrhať. Vyplatenie kohokoľvek má vydržať bez rozpredaja kľúčových biznisov. Kryť to majú super výnosné obchody z posledných rokov, akými boli predaje poľskej siete predajní Žabky či Severomoravských vodární a kanalizácií.
| Článok vychádza v 56-stranovej prílohe Slovensko a svet 2014, ktorá je súčasťou koncoročného vydania týždenníka TREND 50-51/2013, dostupného na stánkoch, digitálnych kioskoch AppStore a Play Store (aplikácia TREND) a v našom e-shope. |
Porastie vplyv najbohatšieho Slováka Andreja Babiša, ktorý boduje po biznise aj v politike. V nej mu môže ísť hlavne o zapojenie svojich chemičiek do zdynamizovanej výstavby českých diaľnic, vylobovanie vyšších dotácií i lepších podmienok pre českých farmárov či o prispôsobenie českého školstva potrebám priemyslu. Okrem toho mu ide karta aj v biznise. Tento rok mu vyšla jedna z najvydarenejších akvizícií kariéry. Za výhodne nízku cenu kúpil najväčšiu nemeckú sieť pekární Lieken. Ak sa mu ju podarí zefektívniť, môže ísť o novú zlatonosnú sliepku Agrofertu.
Zároveň sa po novom púšťa aj do veľmi netradičných investícií. Dlho sa zameriaval len na core biznis Agrofertu, ale nedávno začal kupovať aj nákladné nehnuteľnosti v západnej Európe či české a slovenské médiá. Kľúčové bude, aby nové hračky pána Agrofertu časom nepresiahli mieru toho, koľko si jeho koncern naozaj môže dovoliť.
Rôzne osudy
Severoslovenský biznismen Milan Fiľo budí dojem, že po veľkých stratách z výletu do mäsiarskeho biznisu sa jeho podnikanie opäť dostáva do lepšej finančnej kondície. Nedávno oživil jeden zo svojich uzavretých mäsokombinátov v Myjave. Priniesol tam časť svojho dlhodobo najúspešnejšieho biznisu s papierom. A vyhlasuje, že ďalšiu novú papierenskú fabriku chce postaviť aj vo svojom domovskom Ružomberku. Na čo konkrétne, zatiaľ nespresnil. Jeho investičné nadšenie sa dokonca dostalo do bodu, keď opäť investuje aj do mäsa; začiatkom novembra znovuoživil pôvodne zavretý spišskonovoveský mäsokombinát MäsoSpiš.
Veľmi ťažko sa teraz dýcha jeho bývalým spoluprivatizérom z ružomberskej celulózky Mondi SCP – východoslovenským žralokom Ladislavovi Krajňákovi a Jurajovi Kamarásovi. M. Fiľo v celulózke juhoafrického koncernu Mondi figuruje doteraz, východniari odtiaľ dávno vycúvali a získané peniaze investovali do iných firiem. V poslednom čase sa im však niektoré dostali do finančných problémov. Pod paľbu veriteľov sa prepadli pre svoje české polygrafické i energetické projekty. Doma na východe Slovenska vlastnia aj farmaceutickú firmu Imuna Pharm Šarišské Michaľany a patria tiež k najvýznamnejším investorom v tokajskej vinárskej oblasti. Či si udržia aspoň tieto aktíva, ukáže až budúcnosť.
Patrik Tkáč
Široký, Brhel, Výboh
Nie práve ľahké obdobie zažije Juraj Široký, ktorý je považovaný za mecenáša Smeru. Pred pár rokmi síce zarobil na rekonštrukcii Bratislavského hradu, ovládol aj hotel vedľa zrekonštruovaného bratislavského zimného štadióna hokejového Slovana a rovnako len tichom odbíja svoje atraktívne podiely v zdravotnej poisťovni Penty Dôvera. No viaceré podniky má v stratách. Jeho Váhostav-SK bol vlani v červených číslach po prvý raz. Pribúdajúce štátne stavebné projekty majú preňho byť opäť ako viackrát predtým novým impulzom. A od rozhorenia krízy je čoraz v tragickejších stratách aj jeho nitriansky výrobca rúr Plastika. Straty už predstavujú celú polovicu jej tržieb a pri živote ich drží len viera Juraja Širokého, že európske fondy raz naozaj začnú natekať do slovenských kanalizácií v oveľa masívnejšom rozsahu ako doteraz. Plastiku nevytrhli ani jej vlastné eurofondy, ktoré získala ešte pred krízou na rozsiahlu modernizáciu. Na ťažkom krízovom trhu nie sú všeliekom ani kontakty a prominentné výhody majiteľa.
Naopak, silnie vplyv ďalšieho podnikateľa, ktorého médiá spájajú so Smerom. Lobista Miroslav Výboh okrem toho, že sa stal honorárnym konzulom Monackého kniežatstva, sa čoraz častejšie spomína ako „muž v pozadí premiéra“. Keď bol Robert Fico pri moci prvýkrát, M. Výboh ho sprevádzal na oficiálnej zahraničnej ceste. Hoci ho teraz v blízkosti premiéra nevidno, podľa kuloárov z prostredia biznisu aj politiky jeho význam vzrástol. Spomínal sa v súvislosti s kúpou jednej z najväčších stavebných firiem, ktorá je v problémoch. Záujem o Doprastav M. Výboh poprel. TREND však nedávno zistil, že do vedenia Doprastavu nastúpil ako finančný riaditeľ Roman Guniš, ktorý v biznise spolupracoval s Výbohovým synom. M. Výboh oficiálne podľa Obchodného registra toho veľa nevlastní, bol spolumajiteľom zbrojárskej akciovky Willing, ktorá má zákazky na ministerstve obrany.
Podobne ako s ním ani s menom bývalého poslanca za HZDS Jozefa Brhela, ktorý má tiež nálepku mecenáša Smeru, sa nespája veľa firiem. Ale J. Brhel sa pomaly začína hlásiť k svojim aktivitám, ktoré má najmä v energetike. Prostredníctvom PR agenta napríklad priznal účasť na teplárenskom projekte Cogen West.
Peniaze na futbal
V najbližšom čase sa bude dobre dariť aj slovenskému futbalu. Aspoň pokiaľ ide o štátnu podporu. Veľkopodnikateľ Ivan Kmotrík začne stavať v Bratislave Národný futbalový štadión na mieste, kde trénuje jeho klub Slovan. Vláda mu na to odklepla dotáciu 70 miliónov eur. Balík 45 miliónov eur schválili ministri aj na výstavbu a rekonštrukciu štadiónov v regiónoch v najbližších rokoch. Najviac má pritom dostať trnavský Spartak vo vlastníctve podnikateľa blízkeho Smeru Vladimíra Poóra.
Časť menších podnikateľských zoskupení, s neaktívnymi politickými kontaktmi, ako je napríklad Slovintegra, môže začať miznúť. Prinajmenej v doterajšej podobe. Napríklad preto, že majitelia starnú či dokonca zomierajú a ich následníci majú rozličnú mieru schopností a chuti riadiť biznis. Prípadne môže generačná výmena naznačiť aj to, že doterajšia podoba týchto skupín, dokonca aj s oligarchami na čele, iba maskovala skutočného majiteľa či aspoň beneficienta rozhodujúcich aktív.
