Napriek pravdepodobne pokračujúcemu nepokoju v eurozóne by mal byť rok 2013 v Nemecku predovšetkým v znamení jesenných volieb do Spolkového snemu. Tie sa môžu stať vstupenkou kancelárky Angely Merkelovej medzi nemeckých politických velikánov, lebo tretie funkčné obdobie voliči dopriali len „otcovi Spolkovej republiky“ Konradovi Adenauerovi a „kancelárovi zjednotiteľovi“ Helmutovi Kohlovi. No môžu priniesť i zmenu vlády kľúčovej európskej krajiny smerom doľava. Výsledok je ťažké odhadovať.
Vlani havária v japonskej jadrovej elektrárni Fukušima katapultovala na politické výslnie nemeckých Zelených. A. Merkelová rozhodnutím o uzatvorení nemeckých jadrových elektrární vyrazila ich hlavný tromf z ruky. Po nich politické vody rozčerila donedávna marginálna Pirátska strana, ktorá si svojím nekonformným prístupom získala zástupy priaznivcov nespokojných so zavedenými stranami. Aj hviezda Pirátov však zažiarila len niekoľko mesiacov a v predvolebných prieskumoch klesajú pod päťpercentnú hranicu. Nemožno však vylúčiť, že tento scenár sa nezopakuje aj do tretice a pred ostro sledovaným celoštátnym hlasovaním vyletí hore nový objav, ktorý zamieša predvolebnými kartami. Aké následky to môže mať, poznala A. Merkelová už vlani na jar, keď jej strana v atmosfére postfukušimskej hystérie stratila v krajinských voľbách po takmer 60 rokoch vládu nad bohatým Bádenskom-Württemberskom v prospech opozičných Zelených a sociálnych demokratov z SPD.
No môže sa stať, že z hry vypadnú niektorí z tradičných hráčov. Najviac to má nahnuté koaličný partner kancelárkiných konzervatívcov, liberálna FDP, ktorá v prieskumoch balansuje na zradnej päťpercentnej kvóte voličskej priazne. Slabý výsledok či dokonca vyradenie slobodných demokratov z parlamentu by sa najviac dotklo pravicového bloku A. Merkelovej, ktorý je síce najväčším favoritom na volebné víťazstvo, ale jeho koaličný potenciál by sa pri neúspechu FDP obmedzil prakticky len na spoluprácu s hlavným rivalom, ľavicovou SPD.
Tú si šéfka berlínskej vlády vyskúšala už v rokoch 2005 až 2009 a asi by sa jej nebránila ani po voľbách 2013 – hoci to A. Merkelová odmieta priznať. Robiť kompromisy so sociálnymi demokratmi jej totiž vtedy nerobilo žiadne veľké problémy a s vtedajším ministrom financií Peerom Steinbrückom – teraz volebným sokom, ktorého chce SPD dostať do kancelárskeho kresla – dokázala Nemecko previesť „bez straty kvetinky“ krízou po páde Lehman Brothers. Vládna pomoc zľava by sa jej mohla hodiť aj počas terajších ťažkostí v eurozóne trebárs na otupovanie sporov s Parížom. Veď špičky SPD majú na rozdiel od A. Merkelovej dobré vzťahy so súčasným pánom Elyzejského paláca Francoisom Hollandeom. Otázka je, či by SPD, ak nevyhrá voľby, na opätovnú spoluprácu kývla. P. Steinbrück už avizoval, že po druhý raz pod A. Merkelovou „slúžiť“ nebude, a vedenie strany si iste dobre pamätá výprask v posledných spolkových voľbách, v ktorých voliči za spoločné vládnutie ocenili len silnejšiu kancelárkinu úniu CDU/CSU. Sociálni demokrati by preto radšej do koalície s názorovo spriaznenými Zelenými, v ktorej hrali prím v ére Gerharda Schrödera. Ak by zo Spolkového snemu vypadla FDP aj čoraz menej populárna postkomunistická ľavica, nie je nereálny ani úspech súčasnej opozície. Nemecko by tak po ôsmich rokoch dostalo znovu ľavicovú vládu a napodobnilo by Slovensko a Česko, kde sa tiež namiesto víťaza volieb nakoniec smiali tí druhí.
Veľkou neznámou je aj vývoj v eurozóne. Ten dosiaľ nahrával A. Merkelovej, ktorá si vďaka svojej vodcovskej role pri riešení dlhových ťažkostí získala u Nemcov značnú obľubu a rešpekt. Problémy juhoeurópskych štátov sa tiež zatiaľ Nemecka nijako vážne nedotkli. Aj najsilnejšej európskej ekonomike však pomaly ubúdajú sily a nemožno vylúčiť, že recesia doľahne aj na ňu, čo by mohlo kancelárku pripraviť o nazbierané politické body. Podľa zákulisných informácií sa preto už vyjadrila, že chce mať všetky opatrenia na vyriešenie eurokrízy dohodnuté do konca tohto roku, aby ten budúci mohla premeniť vo svoj volebný triumf.
Autor je spravodajca ČTK v Berlíne.
Článok vyšiel v samostatnej prílohe Slovensko a svet 2013, ktorá bola súčasťou vydania TRENDU 47/2012.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
Partner projektu
Ilustrácia - Marián Kamenský
