Rok 2023 priniesol solídne zhodnotenie pri väčšine typov investícií

Každá tisícka uložená na bežnom účte bez úročenia za posledných sedem rokov stratila z reálnej hodnoty viac ako štyri stovky. Kto za ňu však koncom roka 2016 nakúpil akcie, zlato alebo nehnuteľnosť, je dnes oveľa bohatší. Napriek tomu väčšina Slovákov doteraz cestu k investovaniu nenašla. Podľa prieskumu spoločnosti 365.invest realizovaného agentúrou 2muse svoje voľné financie zhodnocuje v investíciách približne len štvrtina zo sporiacich ľudí. Najčastejšie ide o obyvateľov Bratislavského kraja (40 percent) a mužov vo veku medzi 30 a 40 rokmi (32 percent). Naopak, najmenej sporia ľudia zo Žilinského kraja (17 percent).

Zdroje neochoty

Jednou z príčin môže byť to, že mnohým Slovákom po zaplatení všetkých účtov veľa peňazí neostáva. Napokon, polovica opýtaných si myslí, že investovanie je len pre bohatých. Tuzemské domácnosti v roku 2022 ušetrili len dvadsatinu svojich príjmov, teda výrazne menej ako domácnosti v Rakúsku, Nemecku, ale aj v Česku a Maďarsku. Ekonómovia však opakujú, že aj malá pravidelná investícia má zmysel. „Čas sú peniaze, a čím skôr začnete investovať, tým viac si v konečnom dôsledku nasporíte. Investovať by ste preto mali menšie sumy, dlhodobo a pravidelne,“ radí PR manažérka 365.invest Katarína Dubeňová.

„Skúsenosti s investovaním sú na Slovensku v porovnaní s USA či so západnou Európou relatívne krátke. Kolektívne investovanie tu oslavuje 25 rokov,“ pridáva ďalšiu príčinu vedúci oddelenia produktového manažmentu spoločnosti Tatra Asset Management Martin Smrek. Opatrnosť Slovákov sa podľa neho prejavuje aj uprednostňovaním konzervatívnejších investičných produktov.

Konzervatizmus Slovákov má aj ďalšie zdroje. „Sú to historické negatívne skúsenosti s kupónovou privatizáciou či krach nebankových subjektov, ale aj stále pomerne nízka miera finančnej gramotnosti,“ pomenoval dva z nich investičný analytik spoločnosti KBC Asset Management Rastislav Kráľ.