V malej stredoeurópskej krajinke sa končí spôsobom pre ňu typickým – verejnou fraškou.
V jednu decembrovú nedeľu predstavil premiér Eduard Heger spolu s ministrom financií Igorom Matovičom a ministrom práce Milanom Krajniakom pomoc podnikateľom. Tí už dávno museli nútene zavrieť alebo aspoň výrazne obmedziť svoje podnikanie, no akosi sa im pozabudlo pomôcť. Nehovoriac o ich kompenzácii. A tak v nedeľu ministri slávnostne oznámili pomoc všetkým, ktorí ostali zatvorení. Ak mali otvorené a snažili sa zubami-nechtami prežiť, mali smolu. Pomoc nedostanú. Po spŕške kritiky na hlavy ministrov už v pondelok museli otočiť a pomoc rozšíriť aj na zatvorené prevádzky.
Tento drobný tragikomický príklad je ikstou iteráciou rovnakého príbehu – neschopnosti súčasnej vlády konštruktívne vládnuť. Ako keby jej cieľom nebolo vytvárať jasné pravidlá a pomáhať všetkým, ktorí sa dostanú do problémov, ale skôr sa rozdávaniu pomoci vyhnúť. Minister financií zavelil šetriť na všetkom, čo sa netýka jeho bombastických nápadov. Ako napríklad toho s poukážkou pre všetkých zaočkovaných dôchodcov. Aj keď sa bil do pŕs, že tentoraz to bude iné a záujem o očkovanie bude obrovský, prvé dáta ukazujú, že sa opäť raz mýlil. Ľudia sa dávajú zaočkovať primárne treťou dávkou, takže by sa dali zaočkovať aj tak. Hore komínom išli ďalšie stovky miliónov eur. Bez trestu. A pritom jedným z kľúčových bodov programu OĽaNO, ktorý hnutie pretavilo aj do vládneho programu, bola hmotná zodpovednosť politikov. Schválená mala byť už pred rokom. No pokiaľ bude štátnu kasu držať v rukách I. Matovič, hmotná zodpovednosť politikov nebude.
Ako Slovensko (ne)zvládlo koronakrízu. Dôvera ľudí vo vládu dosiahla európske dno
A toto je skutočný problém Slovenska. Vláda sa nielenže ani nepriblížila k očakávaniam, ktoré v ľuďoch vyvolala, ešte aj veľkú časť z toho, čo chytila do ruky, pokazila. Mnohé z jej krokov už verejnosť prijíma buď s výsmechom, alebo s rozhorčením. Dôvera v ňu ešte v lete klesla na druhú najnižšiu úroveň v krajinách Európskej únie. Slovenskej vláde neveria traja zo štyroch ľudí. V súčasnosti bude pravdepodobne už na samom európskom dne. Rétorika, že je tu preto, aby sa nevrátil Robert Fico, pritom už dávno neplatí. Práve pre neustále prešľapy koalície sa predseda Smeru vracia najsilnejší za ostatné tri roky. V nedeľu jeho dôveryhodnosť prekonala tú premiérovu.
Táto chvíľa by mala byť zlomom. Ak chce vláda dovládnuť so cťou, mala by si povedať, že stačilo. A schváliť zmenu ústavy tak, aby sa mohlo konať referendum o predčasných voľbách. To by dokázalo ľuďom najrýchlejšie prinavrátiť stratenú dôveru vo fungovanie štátu.
