Rodiny nepotrebujú barličky, ale pokoj od byrokratov

V prieskumoch sa mnohí zakladatelia domácich firiem vyjadrujú, že s prechodom podnikov na novú generáciu by nemali mať závažnejší problém. Hoci domáca ekonomika tým po vyše štvrťstoročí od zmeny režimu prechádza prvýkrát. Je tento optimizmus na mieste?

Takýto optimizmus je často neopodstatnený. Skúsenosti z vyspelejších ekonomík hovoria, že proces odovzdávania biznisu medzi generáciami nie je ľahká vec. Z prvej na druhú generáciu prejde úspešne len zhruba tretina firiem a na štvrtú generáciu prejdú len asi tri percentá podnikov.

Ako by sa tieto štatistiky dali zmeniť?

Kľúčové je, že na nástupníctvo sa treba pripravovať dlhodobo. Práve my Slováci však o sebe vieme, že sa niečomu začíname naplno venovať až vtedy, keď to začne byť reálny problém. Pokiaľ niečo nehorí, tak to neriešime. Keby som sa u nás vo vedení združenia kolegov pýtal, či môže byť nástupníctvo v ich firmách problém, asi reagujú, že nie. Ale keby sme sa začali baviť, čo pre to sami vo vlastných podnikoch robia, odpovede by v drvivej väčšine prípadov boli také, že sa na to v zásade aktívne nepripravujú. Treba si dať pozor aj na prípady, že niekto síce už má deti vo firme a aj ony samy chcú prevziať opraty po rodičoch, no nemusia mať reálne na to, aby podnik naozaj udržali. Zakladatelia musia vedieť veľmi objektívne zhodnotiť schopnosti svojich detí.

Kedy má začať zakladateľ firmy s prípravou nástupcov?

To je individuálne. Niekto môže mať šťastie, že deti sú na podnikanie naozaj talenty a do firmy sa zapracujú veľmi rýchlo aj vo vyššom veku. V zásade však platí, že rodič vlastniaci firmu by mal začať na nástupníctvo myslieť zhruba od svojej štyridsiatky. Dieťa môže začať postupne spoznávať firmu už v tínedžerskom veku. Od nejakých šestnástich rokov.

Ján Oravec Zdroj: Maňo Štrauch

Zaujímajú sa slovenskí politici a lídri domácich podnikateľských organizácií o rozvoj rodinného biznisu dostatočne? Práve rodinné podniky sú totiž chrbtovou kosťou každej ekonomiky.

Na to, ako je domáce rodinné podnikanie dôležité pre stabilitu národnej ekonomiky, tak mu nevenujeme adekvátnu pozornosť. Platí to pre našich politikov i lídrov nášho biznisu. Musím byť kritický aj do vlastných radov. Rodinné podnikanie je pritom pre politikov i biznis, paradoxne, slabšou témou. Aj napriek tomu, že to môže byť pre obe scény veľmi prínosná téma. V politike by to mohla byť práve jedna z mála tém, čo spája aj inak rozdielne strany.

Môžete to objasniť?

V rodinnom podnikaní sa môže vidieť nielen KDH, lebo sa týka rodín. Téma by mohla zaujať aj