Na prvý pohľad pôsobí Cinemax ako tunajšia ofenzíva nadnárodnej siete kín. Vybudovala ju však bratislavská filmárska rodina Drobných. Otec Anton prilákal do biznisu s filmami a kinami až päť zo šiestich svojich detí. Dvaja synovia Michal a Tomáš už prebrali najužšie manažovanie rodinného biznisu.
Jeho tržby nielen z prevádzky kín, ale aj distribúcie filmov prekračujú dvadsať miliónov eur ročne. Okrem vyše osemdesiatich stálych zamestnancov poskytujú Drobní prácu aj takmer pol tisícke brigádnikov.
Keď chcela rodina pred prelomom milénia otvárať prvé kiná, banky jej odkázali, nech na úvery zabudne, lebo budúcnosť je v domácom pozeraní filmov na DVD. Oni však prežili aj nástup sťahovania filmov z internetu. Prevádzku kinosál rozbehli aj cez riziko zakladania vlastného bývania. Neustále idú po inováciách, aby našli návštevníci kín vždy aj niečo navyše. Najnovšie sa Cinemax ocitol medzi slovenskými finalistami súťaže EY Podnikateľ roka 2015.
Nový seriál Rodinné firmy:
- Nabudúce: Podnikateľský príbeh rodiny Gimovcov (Ryba Košice)
- Deti baví niečo iné a žijú v zahraničí: Čo trápi rodinné firmy
- Slovenskí trpaslíci pokukujú po obroch v Európe
- Všetky články o rodinných firmách
Vitálny pán z kultúry
Otec Anton tento rok oslávi už 77 rokov a vo firme v súčasnosti s deťmi spolurozhoduje len o strategických veciach, akými je trebárs otvorenie nových kín. Už vyše polstoročie sa venuje kultúre. Za socializmu pôsobil v rozhlase, múzejníctve, ochrane pamiatok, hudbe i v distribúcii filmov.
Po novembrovej revolúcii pracoval v manažmente americko-slovenskej firmy Interama, ktorá na Slovensku distribuovala filmy väčšiny veľkých amerických filmových štúdií. Po jej rozpade ho štúdio Warner Bros zavolalo do manažmentu novej firmy Gemini film. Firma ale zanikla a Anton si na pokračovanie spolupráce so spoločnosťou Warner Bros založil v roku 1997 vlastnú distribučnú spoločnosť Continental film. Podnikanie rozbehol ako 56-ročný.
V rodinnom podniku dnes okrem otca Antona Drobného pracuje aj päť z jeho šiestich detí
Od začiatku mal však v Continental filme aj syna Michala. Zavolal ho tam po jeho návrate z vojny. „Otec mi ponúkol prácu pri distribúcii filmov a pre mňa to bola veľká česť, že s ním môžem robiť,“ hovorí Michal. Predtým skúšal stavebné i strojárske vysokoškolské štúdium, no našiel sa až v podnikaní s filmami. Začínal s ich programovaním do kín a popritom vyštudoval na Ekonomickej univerzite hospodársku informatiku.
Dnes je najvyšším manažérom rodinného biznisu, do ktorého patrí okrem Continental filmu s ročnými tržbami vyše päť miliónov eur aj sieť kín Cinemax. Práve oživenie upadajúcich kín bolo od začiatku vrcholným cieľom podnikania otca Antona. A k tomu viedol aj deti.
Podnikateľská rodina Drobných: v strede otec Anton, vľavo syn Tomáš, vpravo Michal. Hore dcéry Katarína a Barbora. Zdroj: Milan David
Keď bankári kiná nemuseli
V predchádzajúcom režime bolo na Slovensku až tisíc kín. Komunistická vláda v nich videla okrem zábavy aj prostriedok na šírenie vlastnej propagandy. Ale do prelomu milénia zostali v krajine len zhruba dve stovky kín. Mestá a obce do nich totiž neinvestovali a návštevníci do zastaraných kinosál chodiť nechceli.
Drobní si prevzali do prenájmu zopár vtedajších jednosálových kín napríklad v Košiciach či Martine. Ružomberské kino Kultúra i bratislavské kino Tatra aj vynovili. Dali do nich novú techniku, plátna i sedadlá. Na prelome milénia bola Tatra najlepším jednosálovým kinom v krajine. „I keď bola rekonštrukcia Tatry drahá, urobilo nám to referencie. Ľudia z biznisu spoznali, že to vieme robiť dobre, a išli s nami do ďalších väčších projektov,“ spomína Michal.
S prvými kinami išla rodina do veľkého rizika. Banky na ich obnovu nechceli Continental filmu požičať, a tak si rodina brala drahé pôžičky na seba. Založili za ne všetok vtedajší majetok. Byt i chalupu. V tom období sa, našťastie, objavili viaceré mimoriadne ziskové snímky. „Prvé filmy s Harrym Potterom, Matrixy či Pán prsteňov mali veľké návštevy, a to nám pomohlo zvládnuť štart,“ pokračuje Michal.
V Tatre boli len pár rokov. Vlastník budovy pri Prezidentskom paláci chcel namiesto kina radšej kongresovú sálu. Postupne však Drobní opustili všetky jednosálové kiná. V hlavách už mali plány na modernejšie multikiná v nákupných centrách. Lebo návšteva kina láka ľudí na nákupy a platí to aj naopak.
Ako prvý to v krajine po prelome milénia potvrdil osemsálový multiplex v bratislavskom Poluse. Chodili tam ľudia z celej krajiny. Neskôr pribúdali viacsálové kiná aj v iných mestách. A práve Drobní boli v tomto procese najaktívnejší.
Veľký partner na rast
Rodina vedela, že ak chce uspieť s multikinami, musí ísť aj do iných, ešte neobsadených miest. Voľba padla najskôr na Trnavu. Tam totiž vznikalo prvé mimobratislavské nákupné centrum. Developerská skupina Euro Max vplyvného biznismena Vladimíra Poóra stavala v Trnave svoje prvé nákupno-zábavné centrum Max.
Ponuka Drobných, že tam rozbehnú multikino, sa Euro Maxu zapáčila natoľko, že developer bol ochotný Drobným požičať na projekt časť potrebného kapitálu. Rodina mala ešte aj vtedy problém presvedčiť finančné inštitúcie na budovanie kín a musela sa opäť zaťažiť aj osobnými úvermi.
„Teraz nám už banky dôverujú, ale vtedy nám veľmi pomohla dôvera a pôžička od Euro Maxu,“ hovorí Michal. I keď trojsálové kino, ktoré napokon rodina otvorila v trnavskom Maxe v roku 2004, bolo tiež výsledkom kompromisu. Otec Anton tam chcel pôvodne päť sál a Euro Max to spočiatku videl len na jednu. Vtedy ešte obe strany netušili, že neskôr vytvoria aj spoločný podnik.
Developerovi sa kino Drobných v jeho trnavskom Maxe zapáčilo natoľko, že s inými podnikateľmi rozbehol podobné komplexy kín aj v ďalších dvoch svojich Maxoch v Trenčíne a Poprade. Tí však kiná nezvládli a u developera kopili dlhy. Euro Max ich tak prevzal sám. A usúdil, že najlepšie bude, ak ich vloží do spoločného podniku s Drobnými, lebo ich kinosálam v Trnave sa darilo. Euro Max a Continental film tak v roku 2006 vytvorili spoločný podnik Cinemax, v ktorom držal developer sedemdesiat percent akcií a Drobní ostatok.
Rodina podnik manažovala a developer priniesol viac peňazí na ďalší rozvoj. Cinemax postupne pridal aj ďalšie kinosály v iných Maxoch developera v Nitre, Skalici, Dunajskej Strede, Žiline i Prešove. Euro Max navyše kino časom nevidel len ako doplnok Maxov. V Košiciach otvoril Cinemax v roku 2008 svoje multikino v inom nákupnom centre Atrium Optima a v Banskej Bystrici o tri roky neskôr dokonca zrealizoval svoju dosiaľ jedinú akvizíciu. Kúpil rozbehnuté multikino v Europa shopping centre.
„V Cinemaxe sme síce vtedy boli iba menší spoluvlastníci, ale partneri k nám boli vždy korektní. Cítili sme, že našu prácu oceňujú,“ hovorí Michal s dôvetkom, že bez Euro Maxu by Cinemax dnes rozhodne nebol tam, kde je.
Čoraz širšia rodina
Multikiná prilákali do rodinného biznisu aj ďalšieho syna Tomáša. Ten už na prelome milénia robil pre otcov Continental Film, ale ponúkanie filmov kinám ho nenapĺňalo. Na šesť rokov odišiel pracovať do reklamnej brandže. Keď ho však brat Michal v roku 2007 zavolal riadiť čoraz širšiu sieť multiplexov, to už ho lákalo viac. Dostať do kín viac ľudí bola pre neho väčšia výzva. Dnes je Tomáš marketingovým a obchodným šéfom Cinemaxu.
Hoci sú vlastnícke podiely v Cinemaxe rozdielne, všetky kľúčové rozhodnutia prijímajú súrodenci spoločne
Vo firme pracujú aj dve dcéry Antona – Katarína i Barbora, ktorá o distribúcii filmov a prevádzke kín prednáša aj na bratislavskej Vysokej škole múzických umení. No nie sú v najužšom vedení firmy. V spoločnosti pracuje aj jeden ich nevlastný brat z prvého manželstva otca. V rodinnom biznise tak nepôsobí iba jedno jeho dieťa – dcéra z prvého manželstva. Navyše, Anton vo firme zamestnáva aj sestru.
Po najväčšom strese úľava
Nielen Michal s otcom, ale už aj Tomáš museli spolu pred dvoma rokmi čeliť dodnes najhektickejšiemu obdobiu Cinemaxu. Euro Max V. Poóra sa totiž v roku 2011 rozhodol kapitál zhodnotiť inde a svoj podiel v Cinemaxe predal. Drobní odkúpili časť podielov developera a svoj podiel vo firme zvýšili z 30 na 45 percent. Majoritný 55-percentný podiel kúpil nový spoluvlastník, ktorého rodina poznala už dlhé roky. Partnerstvo však nefungovalo. Drobní chceli budovať ďalšie kiná, s čím sa ale nový spoluvlastník úplne nestotožnil.
Nezhody vyvrcholili tým, že nový majiteľ chcel svoj podiel v Cinemaxe predať. A Drobní z obavy, aby im tam neprišiel ďalší nový spoluvlastník, s ktorým by opäť nemuseli nájsť spoločnú reč, radšej majoritného partnera vyplatili sami, i keď sa na to zaťažili vysokým úverom. Odvtedy má už ale celý Cinemax v rukách rodina. A sú veľmi spokojní.
Otec Anton už celý biznis vlastnícky previedol na deti. Až 55-percentný podiel drží Michal, Tomáš má pätinu a sestry Katarína a Barbora po dvanásť a pol percente. Michal však hovorí, že všetky kľúčové rozhodnutia prijímajú spoločne. „Občas sa síce naše názory rôznia, ale vždy hľadáme spoločný kompromis, ktorý posúva firmu dopredu,“ hovorí Michal.
Spomenie, že častejšie mal spory iba s otcom, ale aj to len pri štarte biznisu. „Ako študent ekonómie som nechápal, že otec išiel aj do rizikových investícií, ktoré nemuseli dopadnúť dobre. Našťastie to vždy nejako vyšlo,“ spomína Michal.
Po dlhých rokoch strát, ktoré vychádzali z rozsiahleho investičného rozvoja, už navyše Cinemax posledné roky aj slušne zarába. V roku 2013 i 2014 zarobil z desiatky multiplexov vždy okolo 600-tisíc eur. Vtedy ich ročné tržby predstavovali zhruba jedenásť miliónov eur.
Zdroj: Maňo Štrauch
Tromfy v inováciách i slušnosti
A to ešte vlani rodina otvorila ďalšie dve kiná. Dobré vzťahy s Euro Maxom potvrdila už druhým trnavským multiplexom v jeho tamojšom futbalovo-nákupnom centre City Arena. Drobní sa cez regióny vrátili aj do Bratislavy. V obchodnom centre Bory Mall patriacom Pente otvorili v lete najväčší a najmodernejší multiplex na Slovensku. I keď sami priznávajú, že na jeho ekonomike ešte treba popracovať.
„Len za pol roka sme síce v bratislavskom multiplexe utŕžili tri milióny eur a celoročnú návštevnosť kín v hlavnom meste sme zdvihli až o desatinu, ale stále tam máme pred sebou ešte kusisko práce,“ hovorí Tomáš. Dvanásťsálové kino v Bory Mall bolo veľmi nákladné pre množstvo nových technológií, a tak v ňom rodina potrebuje podstatne vyššiu návštevnosť.
Drobní však za svojím úspechom vidia práve ich neustály ťah po inováciách. Výsledkom je aj multiplex v Bory Mall. Jeho vrcholom je jediná tuzemská sála IMAX s najnovším zvukovým systémom. „Ľuďom musíme v kinách neustále ponúkať dokonalejší obraz, zvuk i pohodlie. A vývoj v tomto biznise je taký rýchly, že niekedy nám na predchádzajúce novinky nedobehnú ani lízingy a už musíme osádzať nové technológie,“ zdôrazňujeTomáš. Digitálizácia desiatky ich kín spred vyše piatich rokov podľa neho stála takmer rovnako ako celý multiplex Bory Mall.
Tržby filmárov výrazne zvýšili 3D filmy. Prvé takéto snímky, napríklad Doba ľadová či Nezvratný osud, mal Cinemax vypredané na vyše mesiac vopred. Jediná IMAX sála Cinemaxu si zasa z celoslovenských tržieb za filmy, ktoré sa v nej premietajú, ukrajuje celú desatinu. Kinosály nestoja iba na filmoch. Vyťažujú ich aj živými prenosmi opier, baletov či koncertov zo svetových scén. Firmám zasa prenajímajú sály na prednášky a konferencie.
Po nápady zo sveta chodí rodina na najväčší svetový kongres filmárov Cinemacon v Las Vegas. Tam sú všetky novinky od premietačiek až po stroje na hamburgery. V Európe zasa navštevujú Cine Europa v Barcelone. „Kdekoľvek som na dovolenke, idem do kina. Nech vidím, čo iné majú vo svete,“ zdôrazňuje Tomáš.
O úspechu rozhoduje aj dobrý mix filmov. Cinemax skladá ponuky kín v jednotlivých regiónoch podľa dlhoročných skúseností. „V Trnave idú parádne horory a trilery. V Košiciach zasa skôr rodinné a romantické filmy,“ približuje Michal.
Pre úspech bola dôležitá aj ich dôveryhodnosť. „Splátky za úvery i výplaty platíme načas. Otec nás vždy učil, aby sme nikdy nezostali nič dlžní,“ vraví Tomáš.
Všetci súrodenci majú ešte príliš malé deti, aby tušili, či budú v rodinnom biznise pokračovať. „Určite by nás potešilo, ak by deti firmu rozvíjali ďalej. Filmy lákajú takmer každého, tak azda pri tom tiež zostanú,“ domnieva sa Michal.
Tomáš sa pripája, že firmy určite predať nechcú. „Najviac ak prijmeme strategického spoluinvestora, čo by skupinu opäť posunulo dopredu. Ale len naozaj skokovo, že nám trebárs pribudne viacero nových kín,“ uzatvára Tomáš.
Nové rodinné výzvy
V budúcnosti sa chcú Drobní s kinami posunúť aj do ďalších slovenských miest
Ich multikiná v Skalici, Poprade i Dunajskej Strede potvrdzujú, že moderné kiná nemusia byť iba v najväčších krajských sídlach. Najmä skalickému trojsálovému kinu sa darí, lebo najbližšie kino je až v Brne.
„Naďalej vyhľadávame voľné miesta, ale ani obchodné centrá sa na nás nemôžu pozerať iba ako na bežného nájomcu. Musia nás brať aj tak, že lákame do ich priestorov viac ľudí,“ hovorí marketingový riaditeľ Cinemaxu Tomáš Drobný. Okrem jedenástich miest, v ktorých je Cinemax, majú konkurenčné firmy multikiná len vo Zvolene, v Liptovskom Mikuláši, Lučenci, Prievidzi a Spišskej Novej Vsi.
Tomáš tiež naznačuje, že možno sa rodina vráti aj k preberaniu tradičných jednosálových kín. Podľa brata Michala, ktorý je hlavným šéfom Cinemaxu, sa môžu v budúcnosti posunúť aj do zahraničia. Skôr akvizíciami vybudovaných kín, lebo zaujímavé lokality sú obsadené aj v štátoch ako Bulharsko či Rumunsko.
Naďalej chcú zlepšovať aj to, čo už majú. Najmodernejšie technológie zo sál v bratislavskom Bory Mall chcú postupne posúvať aj do ďalších svojich kín. I keď ďalšiu špičkovú sálu IMAX si vedia predstaviť len v Košiciach.
Počas slabších predpoludňajších hodín mienia do kín lákať seniorov, mamičky i školákov. Školy zatiaľ chodia len cez skúšky či maturity. Aj to iba na bežné filmy. No Drobní si vedia predstaviť, že kiná by mohli slúžiť aj na vzdelávanie mladých ľudí premietaním dokumentov, ktoré by učivo z kníh podali deťom oveľa zaujímavejšie. Oslovili dvetisíc škôl, odozva bola minimálna.
Drobným by mal pomôcť aj rast návštevnosti kín. Pred dekádou prišlo na Slovensku do kín ročne dva a pol milióna ľudí. Teraz štyri milióny. Záujem môže ďalej rásť. Priemerný Európan si ide pozrieť film dvakrát ročne, no štyri pätiny Slovákov sotva raz za rok. Drobní sa v budúcnosti chcú viac zapojiť aj do produkovania slovenských filmov. Dosiaľ s tým mali len menšie skúsenosti. „Mienime produkovať viac, lebo chceme pomôcť slovenskému filmu. Navyše naše filmy už diváci viac navštevujú,“ komentuje Tomáš.
Súťaž EY Podnikateľ roka, ktorej zakladateľom a celosvetovým organizátorom je poradenská spoločnosť EY, sa ako jediná svetovo uznávaná súťaž tohto druhu pravidelne vyhlasuje v 60 krajinách na šiestich kontinentoch sveta. Podrobnejšie informácie nájdete na www.podnikatelroka.sk.
