Rodí sa digitálny model ľudskej mysle

V uzlíku buniek vážiacom približne 1,4 kilogramu sa v ľudskej lebke nachádza deväťdesiat miliárd neurónov. V každom okamihu vytvárajú sto biliónov elektrických a chemických spojení. Dokážu tak vnímať Mozartovu hudbu, kochať sa obrazmi Vincenta van Gogha, no rovnako intenzívne rozjímať nad modelmi vesmíru či paradoxmi kvantovej fyziky.

Ľudský mozog vďaka svojim schopnostiam pokročil aj v skúmaní seba samého. Zatiaľ si stráži viacero tajomstiev, no nedávno dostal jeho výskum výrazné impulzy i štedré financie.

Súperenie mozgov

Európska únia si vo februári zvolila medzinárodný Projekt ľudského mozgu (Human Brain Project) za „vlajkovú loď“ európskeho výskumu. V najbližších desiatich rokoch mu toto výnimočné postavenie zabezpečí miliardovú dotáciu v eurách.

Ďalšie investície sa vzápätí uvoľnili za oceánom. Prezident Barack Obama v apríli oznámil, že v budúcom roku vyčlení sto miliónov dolárov na americkú iniciatívu Brain. Cieľom bude nájsť nové technológie na mapovanie aktivity neurónov. Američania vo výskume mozgu pokročili aj vďaka programu Allen Human Brain Atlas, ktorý tretí rok mapuje všetky gény aktívne v ľudskom mozgu.

Európsky projekt je však oveľa komplexnejší – do roku 2020 chce vytvoriť virtuálny simulátor, schopný napodobniť činnosť nervových buniek, ich sietí, centier i celého mozgu. Bude základom pre modelovanie ľudskej mysle, demonštrátorom, na ktorom si vedci overia teórie a hypotézy o fungovaní mozgu.

Projekt povedie Henry Markram zo Švajčiarskeho federálneho technologického inštitúte v Lausanne, ktorý v rámci programu Bule Brain od roku 2005 digitalizuje neuróny a ich spojenia. Ráta sa s účasťou vyše 250 špičkových odborníkov z rôznych oblastí: biológie, fyziky, kybernetiky, IT, neurorobotiky i etiky. Pre začiatok je vybraných stodvadsať pracovísk z členských krajín únie, ale aj zo Spojených štátov, Argentíny, Izraela, Japonska a Číny.

Zatiaľ nie je isté, či sa zúčastnia aj slovenskí vedci. Koordinátori projektu v júni navštívili Neuroimunologický ústav SAV a zisťovali možnosti spolupráce. „Obávam sa, že v ústave už nemáme kapacity navyše. Súčasne sa ukazuje, že projekt zdôrazňuje najmä počítačové technológie, menej biologický výskum, ktorý robíme,“ konštatoval Michal Novák, šéf ústavu, kde sa rodí slovenské Centrum excelentnosti pre výskum mozgu.