Na začiatku to bol taký bežný sen po škole. Chcel som si nájsť prácu v Bratislave a naučiť sa v tomto meste šoférovať. Pochádzam z Trnovca nad Váhom, dedinky asi hodinu z Bratislavy smerom na Nitru, a v Nitre som aj študoval. So šoférovaním som mal šťastie, dostal som sa na povinnú vojenskú službu do bratislavských Vajnôr ako vodič sanitky. A s prácou tiež.
Zlomový deň pre mňa nastal 6. júla 2001, keď som našiel inzerát, že novootváraný hotel Carlton pod značkou Radisson Blu hľadá celý tím ľudí. Nedostal som síce vysnívanú prácu školiteľa, ale príležitosť z rúk som už nepustil a ako vyštudovaný telocvikár som začal pracovať vo fitnescentre hotela. Ako bonus som v hoteli neskôr spoznal svoju manželku Luciu.
Bez veselej manželky nemôže byť veselý muž ani dieťa. Zdroj: archív Róberta Tótha
Ráno pred šiestou vstávam výnimočne a len v prípade, ak mi volajú kvôli neodkladnej situácii… Zatiaľ najprekvapivejšia bola, keď som v noci o pol druhej musel ísť do hotela, aby som osobne vyhnal duchov z izby hosťa a uistil ho, že v izbe nikto nie je a môže pokojne ísť spať.
Ranná káva k Teleránu je rituál, ktorý naladí do pozitívneho módu celú rodinku. Po siedmej vyrážam do hotela a manželka Lucia s päťročnou dcérkou Hanou do škôlky a potom do práce.
My muži potrebujeme veselé manželky. Lebo bez veselej manželky nemôže byť veselý muž ani dieťa.
Pred pravidelnou rannou poradou si prebehnem recepciu a raňajky, či kolegovia náhodou nepotrebujú pomoc, a pozdravím pravidelných hostí. Vychutnávam si ranný zhon na recepcii, ale aj vôňu spáleného toastu. Nič totiž nedokáže tak potešiť recepčného ako požiarny predpoplach zo spáleného pečiva…
Potom si užívam čítanie hodnotení hostí. Jednému je matrac tvrdý, druhému mäkký. Niekto nevidel ešte krajšie raňajky, niekomu, naopak, nestačí vyše sto druhov položiek, jednému je vankúš veľký, druhému malý, tretiemu je vysoký a štvrtému, že je úplne perfektný… To nič, urobíme vankúšové menu. Z hodnotení sa krásne analyzujú trendy, venujeme tomu veľkú pozornosť a prechádzame si každý jeden komentár, aby sme neopakovali nedostatky.
Na pracovné obedy a stretnutia využívam reštauráciu Savoy, na ktorej sme dreli celý minulý rok. Je neskutočné sledovať, ako partia kuchárov a čašníkov pracujúcich s vášňou dokáže zmeniť jednu reštauráciu. To ani nehovorím o číslach, ale len o kvalite jedla a servise.
A to je aj to najvzácnejšie, čo v práci mám: ľudia a firemná kultúra. Úplne súhlasím so Šimonom Šickom, šéfom Pixel Federation a Manažérom roka 2016, že ak je firemná kultúra nesprávna, nepomôže ani najlepšia vízia či stratégia. Mnoho ľudí k nám prišlo práve kvôli nej a sú jej veľkým promotérom. Rešpektujeme sa navzájom, komunikujeme slušne a úctivo. Je radosť chodiť do práce, ak vidíte, že máte spoločné hodnoty a cieľ. Mám výborných profesionálov. Už sa neviem dočkať tohtoročného odovzdávania ceny riaditeľa zamestnancom za vášeň pri práci.
Rada, ktorou sa riadim
Život bez vášne je ničím
Rada, ktorú rád rozdávam
…dýchaj! Ži!
Výzva v roku 2017
Presvedčiť ľudí, že úspech
je výsledkom ich práce
Z práce sa snažím odísť okolo šiestej, aby sme ako rodina mohli byť aspoň pár hodín spolu. Či už doma pri spoločnom varení alebo ideme na chvíľu do mesta či k priateľom. Snažíme sa častejšie navštevovať aj starých rodičov, aby si tiež užili svoju vnučku. Udržať rovnováhu medzi prácou a rodinou nie je niekedy jednoduché.
Letná dovolenka je v rodine o teple a mori. Obľúbili sme si Sardíniu s nádhernými plážami a čistým morom. Pravidlom je aj týždenná dovolenka vo dvojici s manželkou. Zásadou pri všetkých však je, že ešte tri dni pred dovolenkou nevieme, kde presne skončíme. Máme radi spontánne rozhodnutia.
Mám najlepšiu manželku na svete, lebo je veselá. Veselá, pozitívna a samostatná. My muži potrebujeme veselé manželky. Lebo bez veselej manželky nemôže byť veselý muž ani dieťa. To naše vyzerá, že bude po mame. Veľmi sa tomu teším…
