Robert Nef: Prečo Švajčiari odmietli peniaze od štátu zadarmo

Švajčiarsko má tento problém ošetrený požiadavkou, aby každý návrh, o ktorom sa hlasuje v referende, obsahoval aj spôsob jeho financovania, vysvetľuje Robert Nef. TREND sa s ním pri príležitosti jeho prednášky na pozvanie Konzervatívneho inštitútu rozprával aj o tom, aká budúcnosť čaká sociálny štát a ako na to správne reagovať.

Čo vás na sociálnom štáte zaujíma?

Sociálny štát je jedným z najväčších problémov budúcnosti. Väčšina ľudí ho má rada, dokonca aj bohatí, keďže ich svojím spôsobom chráni pred revolúciou. Ale ak sa pozrieme do budúcnosti, vidíme, že tie politiky nie sú udržateľné. Našou úlohou je ľudí pred týmto varovať. Keď sa pozrieme na vývoj výdavkov na vzdelávanie, zdravotníctvo, stále len rastú. Niekde musí byť bod, keď to prestane fungovať. Môžeme ešte viac zdaňovať, ale aj tam dospejeme k bodu, keď už viac nevyberieme. Musíme sa pripraviť na plán B. Moji nemeckí priatelia predpokladajú, že príde k veľkej kríze. Môj švajčiarsky pohľad je skôr v menších postupných „krízach“. Ale toto lepšie funguje v decentralizovaných systémoch s malými politickými jednotkami, ktoré si môžu testovať, čo funguje a čo nie. Dlhodobo funguje len to, čo dokážeme zaplatiť. Je to taký švajčiarsky prístup: najprv sa pýtať, kto to zaplatí. Ten by sa mal aplikovať vždy.

Švajčiari pred dvomi rokmi odmietli univerzálny garantovaný príjem. Ľudia si uvedomili nákladnosť?

Čiastočne. Bolo to aj o švajčiarskej mentalite, ktorá krizituje poberanie niečoho za nič. Väčšina ľudí si povedala, že musia pracovať, aby niečo dosiahli. Práca ako prostriedok na osobné ciele – to je vo Švajčiaroch hlboko zakorenené. Moja otázka bola „kto to zaplatí“, ale ľudia skôr mysleli na to, že dostávať peniaze za nič nie je správne. S tým súhlasím aj ja. Byť aktívny, pracovať je súčasťou ľudskej prirodzenosti. V švajčiarskej nemčine máme pre prácu výraz „Schaffe“, čo zároveň znamená „výtvor“. Vo francúzštine a španielčine má slovo práca negatívne konotácie: je to „travail“ a „trabajo“, čo znamená skôr niečo ako trest.

Švajčiarsko je typické silnými prvkami priamej demokracie. Na Slovensku by občania garantovaný príjem od štátu možno schválili bez rozmýšľania...

Emocionálny prístup k politike býva silnejší, to sa ukázalo aj v prípade nášho referenda. Prevážil nepríjemný pocit pri myšlienke, že my musíme pracovať, a niekto iný nie. A presvedčenie, že pomáhať treba tým, ktorí to naozaj potrebujú, chudobným, ktorí nedokážu pracovať, postihnutým. Priama demokracia vo Švajčiarsku funguje aj preto, lebo každý návrh musí zároveň určiť aj to, kto ho zaplatí. U nás to nemalo byť prostredníctvom dane z príjmu, nebola to socialistická myšlienka. Vyšla skôr z libertariánskych kruhov, už Milton Friedman uvažoval o základnom príjme.

Robert Nef

Ale veľmi nízkom.

Áno. Ale potom tu vždy máme aj lokálnu demokraciu. Povedzme, že potrebujeme novú budovu školy. Samozrejme, že to nebude zadarmo. Čiže hlasovanie o novej škole je vždy spojené s jej financovaním. Keby ste to isté robili aj u vás na Slovensku, nemuselo by to dopadnúť zle. Ľavica bude kričať: zoberme to od bohatých. Ale rozumnejší ľudia si uvedomia, že ak zoberieme peniaze bohatým, bude menej investícií. Myšlienka základného príjmu ma fascinuje v tom, že komplikovaný sociálny systém nahrádza plošnou dávkou. Ale nemyslím si, že ľudia sú na to pripravení. Aj preto, že väčšina verejných zamestnancov pracuje v súčasnom systéme prerozdeľovania, ktorý by bol ohrozený. Ak by sme mali základný príjem, mohli by sme odbúrať všetky ostatné prerozdeľovacie systémy.

Ľudia už stratili pocit povinnosti pomáhať, sociálny štát to v nich potlačil

A ak by sa to vyskúšalo