Róbert Mistrík dokázal, že veda vie zarobiť

Uprostred rozhovoru nás preruší siréna chemického poplachu – aj zvonenie na jeho mobile pripomína, že hovoríme s človekom zapáleným pre chémiu. Robert Mistrík prerazil v globálnom biznise so softvérom pre identifikáciu látok. Jeden z najúspešnejších slovenských vedcov v rozhovore prezradil, ako sa rodí z vedca podnikateľ a aké prekážky musí zdolať, aby uspel v rýchlom a tvrdom svete nákladov, výnosov a konkurencie.

Po škole ste sa vydali na dráhu vedca. Kedy ste v sebe objavili podnikateľa?

V Spojených štátoch. Dovtedy som bol mentálne uväznený vo svete, v ktorom bolo najväčšou métou skončiť na celý život na univerzite alebo v nejakom výskumnom laboratóriu. V Amerike som videl, ako krásne sa dajú preniesť vedecké výsledky do komerčnej sféry. Tam som pochopil, že sa môžem vydať aj inou cestou. Že je možné vedu robiť inak a venovať sa aj inému ako provinčnému výskumu.

Na Slovensku zatiaľ nie je veľa vedcov, ktorí by sa príbehom podobali vášmu. Prečo?

Veľa vedcov sa bojí postaviť na vlastné nohy, pretože si veľmi dobre uvedomujú riziká. Nevedia tiež, ako funguje trh s inováciami, ako sa v biznise orientovať, ako uzatvárať partnerstvá a koho osloviť Mňa naučila Amerika rozumieť špecifikám hi-tech biznisu, ale aj odvahe a túžbe pracovať na veľkých veciach a niečo dosiahnuť. Zmenila môj pohľad na svet – nepremýšľať v rozmeroch maličkého akvária, v ktorom žijem, keď je možné plávať v obrovskom oceáne.

Cestou však nemusí byť založenie firmy za každu cenu, veď tá naša miestna kultúra start-upov s triviálnymi produktmi je už smiešna. Možnosťou je aj malá technologická vzbura zamestnancov v existujúcom prostredí, ktorí chcú robiť na veciach hýbajúcich svetom, prieť sa s kolegami, ktorí majú úroveň a chuť pracovať na sebe. To si ale vyžaduje osvietených, nie cez bratrancov dosadených šéfov, a aj nejakú tú technologicky zrelú firmu, ktorých ale u nás tiež nie je ako hviezd vo vesmíre.

V minulosti ste vyčítali miestnemu aj európskemu prostrediu, že sú v porovnaní s USA veľmi skostnatené a rozbeh spolupráce tu trvá oveľa dlhšie.

Priznám sa, že si neviem predstaviť, s kým by som v Európe mal na komerčnej úrovni spolupracovať, koho by som oslovil. Na starom kontinente je to aj vo vedeckom svete často o známostiach, rodinných väzbách, o vzájomných protislužbách a aj korupcia tu nie je imaginárna veličina. To sú európske vstupenky do sveta úspechu, financií, rozhodovacích komisií. V Amerike to do značnej miery odpadá, záleží najmä na schopnostiach a odhodlaní.

Odpadá tiež nekonečne hierarchická štruktúra firiem a neochota zamestnancov presadzovať nové, riskantné veci. Navyše ochrana duševného vlastníctva tam má veľkú vážnosť, čo prospieva poctivým firmám a osobám. Už najmenšie pochybnosti o autorstve môžu znamenať problém.

Podnikanie ste však predsa len rozbehli na Slovensku. Prečo?