Ak by svet fungoval na rovnakých vlnových dĺžkach ako pred desiatimi rokmi, takéhoto výroku by sa premiér Fico nedopustil. Pretože by vedel, že by ho čakalo verejné odsúdenie.
Nie kvôli tomu, že nepriamo podporuje kandidáta Republikánskej strany, ktorá je v politickom systéme čisto technicky historickým oponentom jeho „sociálnej demokracie“. Ale pre podporu kandidáta, ktorý má v pláne prekopať celý Západ vrátane Spojených štátov amerických od podlahy. A to spôsobom, ktorý zásadne ohrozuje zabehnutý svetový poriadok.
Dych berúcich výrokov sa D. Trump počas svojej prezidentskej kampane dopustil hneď niekoľko. Ale jeho myslenie obnažilo najmä verejné spochybňovanie garancie, že USA v prípade potreby pomôžu ostatným členom Severoatlantickej aliancie. De facto tak poslal zaoceánsky odkaz ruskému prezidentovi, že keď bude prezidentom on, expanzívne chúťky Moskvy na iné štáty brzdiť nebude.
Slovné útoky na NATO tu boli aj pred Trumpom. R. Fico tak robí pravidelne. Spomeňme si na vyhlásenia o tom, ako by nepripustil vybudovanie základní NATO na území Slovenska. Nemal dokonca problém vojská NATO prirovnať k invázii vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968. Hoci vedel, že aj Slovensko je členom NATO, mal (vnútropolitickú) potrebu vyhraniť sa.
Dnes sa R. Fico mentálne spája s D. Trumpom vo viacerých témach. Obaja sú zástancovia Putinovho Ruska, obaja torpédujú NATO, obaja dávajú prednosť izolácii pred otvorenosťou, či už je reč o ľuďoch alebo o názoroch. S tým rozdielom, že R. Fico je najsilnejším mužom malej demokratickej krajiny v strednej Európe, kým D. Trump by ako prezident bol najsilnejším mužom superveľmoci.
Premiér musí vedieť, že podpora amerického celebritného realitného magnáta ohrozuje záujmy strednej a východnej Európy, pretože dnes je to do veľkej miery aj NATO, ktoré tieto malé krajiny chráni pred prípadným krymským scenárom napísaným v Moskve. Jedine, že by mu možné následky Trumpovej výhry nedochádzali.
V oboch prípadoch by však šlo o dôkaz, že R. Fico nedostatočne zastupuje záujmy Slovenska.
