Ponúkame výber správ z printovej rubriky Slovensko a svet Týždenníka TREND.
Štát nevytvára priaznivé podnikateľské prostredie, zisky zahraničných reťazcov sú príliš vysoké, chýba dostatočná konkurencia na trhu a infláciu zvyšuje svojím hospodárením aj štát. Tieto tvrdenia zazneli na stretnutí ekonomických analytikov a poslancov Národnej rady SR na tému Najnovšie udalosti v oblasti inflácie. „Pokiaľ chceme hovoriť o cenách potravín, nemyslím si, že cestou sú regulácie alebo znižovanie DPH,“ uviedla poslankyňa za SaS Jarmila Halgašová. „Keby sme znížili DPH na potraviny, tým by sme pomohli zasa len obchodným reťazcom, nemá to žiadny zmysel,“ dodala s tým, že namiesto toho treba vytvárať podmienky, ktoré pomôžu sociálne slabším. Ako príklad uviedla zľavové karty pre určité skupiny ľudí.
Pomocou pre výrobcov potravín by zasa mohla byť úprava pravidiel sezónneho zamestnávania. Podľa ekonóma a bývalého štátneho tajomníka Ministerstva financií SR Ľuboša Jančíka infláciu zvyšuje aj štát svojimi výdavkami, ktoré by mali byť adresnejšie. Na Slovensku je podľa poslanca Petra Kremského (OĽaNO) nedostatok konkurencie v maloobchode a chýbajú tu niektoré reťazce zastúpené v susedných krajinách. „Keď je slabá konkurencia, reťazce si môžu dovoľovať, lebo ľudia aj tak u nich musia kúpiť,“ povedal. J. Halgašová kritizovala aj to, že Slovensko nevytvára priaznivé podmienky pre podnikateľov. „Tým, že vytvára rôzne bariéry a legislatíva nie je stabilná, podnikateľov od príchodu na náš trh odrádza,“ konštatovala.
Úroky hypoték dvíhajú aj vyššie marže bánk
Za nárastom úrokov pri hypotékach nie sú iba vyššie základné úroky, ale aj marže bánk, ktoré úrokové sadzby ešte zvyšujú. V minulosti boli nižšie než pol percenta, v súčasnosti sú na úrovni aj viac ako dve percentá. Upozornil na to Radoslav Valko zo spoločnosti Sophistic Pro finance. Uviedol, že ľuďom sa tak zvyšujú fixné náklady na bývanie, pričom situáciu by mohla vyriešiť regulácia. Slovenská banková asociácia zasa upozornila na to, že úrokové sadzby na hypotéky sa odvíjajú od úrokových výnosov dlhodobých zdrojov a nie od úrokovej sadzby ECB.
Menší developeri sú pod tlakom
Aktuálny vývoj cien nehnuteľností preverí schopnosti aj kvalitu projektov stredne veľkých developerov v regiónoch Slovenska. O ich prežití rozhodne kvalita projektov, reakcia na meniace sa požiadavky zákazníkov a ceny stavebných materiálov. Uviedol to Vladislav Baričák zo spoločnosti Púpava development. „Strední developeri nepracujú s takými ‚vankúšmi‘ ako najväčšie developerské skupiny. Ich projekty však neraz bývajú pre regionálnych klientov zaujímavejšie a prístup k zákazníkom individuálnejší,“ povedal.
Minister Horváth vidí pozitíva v exporte a eurofondoch
Slovenskú ekonomiku v tomto roku postihuje inflácia, ktorá oslabuje spotrebu domácností. Potiahnuť by ju, naopak, mohla oživujúca sa svetová ekonomika a eurofondy, predpokladá minister financií Michal Horváth. „Vývoj v tomto roku je poznačený tým, že na jednej strane na ekonomiku dolieha inflácia, ktorá tlmí kúpyschopnosť obyvateľstva. Vidíme už na začiatku roka slabnúci dopyt domácností. Takýto vývoj bude zrejme pretrvávať naďalej,“ uviedol pre TASR.
Zároveň však pripomenul, že už na začiatku roka sa darilo priemyselnej výrobe a exportu. „Očakáva sa, že sa bude oživovať svetová ekonomika, nástup čínskej ekonomiky a podobne, to by mohlo potiahnuť aj našu ekonomiku od druhého polroka tohto roka,“ avizoval M. Horváth. Upozornil, že Slovensko má mimoriadny rok z hľadiska čerpania eurofondov, ktoré sú impulzom pre ekonomiku. Môže dočerpať fondy zo starého programového obdobia, zároveň sa rozbieha nové obdobie a priebežne sa čerpá aj z plánu obnovy.
Pokles ceny plynu prináša Európe úľavu
Ceny plynu v Európe klesli na najnižšiu úroveň od polovice roka 2021, keď Rusko začalo znižovať dodávky pred inváziou na Ukrajinu. Ceny kontraktov na dodávky plynu sa tento rok znížili už o dve tretiny. To pomohlo zmierniť tlak na rozpočty domácností a vzalo ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi možnosť využívať plyn na vyvíjanie tlaku na Európu. Podľa agentúry Bloomberg niektorí obchodníci predpovedajú, že krátkodobé ceny plynu môžu byť toto leto dokonca negatívne. To je veľká zmena oproti máju minulého roka, keď boli štvornásobne vyššie a krajiny v Európe boli nútené oživiť výrobu elektriny z uhlia, aby jej mali dostatok po tom, čo im Rusko priškrtilo kohútiky. Pokiaľ ide o výhľad na ďalšiu zimu, aktuálne sú zásoby na kontinente vyššie ako priemer a počas leta sa môžu doplniť v predstihu.
EÚ zvažuje kontrolu vývozu
Pripravované pravidlá Európskej únie na obmedzenie exportu a sledovanie odchádzajúcich investícií musia byť prísne, cielené a zrozumiteľné. Uviedol to európsky komisár pre obchod Valdis Dombrovskis. Európska komisia má v úmysle koncom júna predstaviť stratégiu ekonomickej bezpečnosti, ktorá by mala obsahovať opatrenia na zabránenie úniku citlivých technológií do Číny a k iným konkurentom. Podľa slov V. Dombrovskisa je pritom dôležité nezamieňať si ekonomickú bezpečnosť so širšou konkurencieschopnosťou alebo s otázkami rovnakých podmienok pre všetkých.
Rast miezd ECB neprekáža
Jadrovú infláciu v eurozóne by mali klesajúce ceny energií postupne tlačiť nadol, uviedol hlavný ekonóm Európskej centrálnej banky Philip Lane. Dodal, že súčasný rast miezd nevyvíja na spotrebiteľské ceny neprimeraný tlak. Nesúhlasil tak s obavami niektorých finančníkov, že práve rast miezd tlačí na jadrovú infláciu.
O fotovoltiku je väčší záujem
Zvyšovanie cien energií podnietilo rast záujmu o inštaláciu malých fotovoltických elektrární na rodinných domoch a ich pripojenie do siete s možnosťou predávať prebytočnú energiu. Distribučné spoločnosti evidujú niekoľkonásobok počtu žiadostí oproti minulým obdobiam. Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE vidí potenciál aj v zdrojoch inštalovaných na veľkých bytových domoch.
14,2 percenta
Ceny priemyselných výrobcov pre tuzemský trh boli v apríli 2023 medziročne vyššie o 14,2 percenta a medzimesačne klesli o 2,3 percenta. Bolo to výrazne menej než v predošlých mesiacoch, keď cenový rast prevyšoval 27 percent.
2,5 miliardy eur
Na zabezpečovanie úhrad oneskorených faktúr minie každý slovenský podnik priemerne 4 786 eur ročne, takže hospodárstvo to stojí až 2,5 miliardy eur. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu European Payment Report 2023.
19 percent
Výkonnosť maloobchodného sektora SR rástla v závere roka 2022 aj v prvom štvrťroku 2023. Medziročne zaznamenal oproti začiatku roka 2022 až 17-percentný nárast tržieb a počet návštevníkov medziročne vzrástol o devätnásť percent.
20 lír za dolár
Turecká mena dosiahla po nedeľných voľbách, v ktorých zvíťazil Recep Tayyip Erdogan, nové rekordné minimá voči doláru. V pondelok klesla až k hodnote 20 lír za dolár. Od začiatku roka sa prepadla približne o sedem percent.
Ďalšie dôležité správy
